Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Holokaust bol o táboroch smrti aj zlodejstve podporovanom štátom

Veliteľ Hlinkovej gardy na Slovensku Karol Murgaš: „My nepoznáme nijaký židovský majetok a peniaze, my poznáme len slovenský národný majetok, len slovenský národný kapitál. A z toho kapitálu úroky patria slovenskému pracujúcemu ľudu."

V liptovskomikulášskej synagóge sa každoročne koná podujatie nazvané Mosty - Gesharim, na ktorom vystúpili mnohí známi umelci. Na dlho bielom páse sú mená židov deportovaných do koncentračných táborov.V liptovskomikulášskej synagóge sa každoročne koná podujatie nazvané Mosty - Gesharim, na ktorom vystúpili mnohí známi umelci. Na dlho bielom páse sú mená židov deportovaných do koncentračných táborov. (Zdroj: GABRIEL LIPTÁK)

História zaznamenala aj legendárny prejav slovenského prezidenta Jozefa Tisa v Holíči v auguste 1942. Verejne kládol otázky: „A či je kresťanské, čo sa robí? Je to ľudské? Je to rabovka? Láska k sebe je príkazom božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí."

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Liptovskom Mikuláši väčšina obyvateľov vnímala premiestňovanie Židov pozitívne, ako tvrdia dokumenty „s radosťou". Podľa údajov z Múzea Janka Kráľa v meste s 5-tisíc obyvateľmi žilo vyše 900 Židov, 1 141 katolíkov a 1 035 evanjelikov. Po vzniku Slovenského štátu sa mnohé zmenilo. Nadávanie na Židov patrilo do slovníka vlasteneckého folklóru mnohých.

Holocaust, to nie sú len koncentráky

V roku 1930 žilo na Slovensku asi 130-tisíc Židov. S ich likvidáciou začali v roku 1938 a po roku 1942 vyvrcholila prvými transportmi. Publicista Vlado Jancura tvrdí: „Holokaust nie sú len dejiny koncentračných a vyhladzovacích táborov, pretože holokaust nebol len o fyzickej likvidácii Židov. Jedna z najväčších tragédií minulého storočia bola tiež o hľadaní obetného baránka, o túžbe po cudzom majetku a postavení, o bezbrehej poslušnosti autority a mlčaní tých, ktorí si navrávali, že sa ich to netýka."

Bol to dlhodobý proces, ktorý iniciovalo radikálne krídlo HSĽS, podieľali sa na tom niektorí príslušníci Hlinkovej gardy a Deutsche Partei. Tí, ktorí boli pri vesle, masírovali verejnú mienku. Upozorňovali na nebezpečenstvo židovského vplyvu najmä na ekonomiku. Riešenie židovskej otázky bolo na programe dňa presne podľa nemeckého vzoru.

Neskôr, po prijatí Židovského kódexu v septembri 1941, začali aj v Mikuláši podvečerné pochody. Mikulášania, alkoholom podgurážení, vykrikovali pri židovských domoch najčastejšie: „Slovensko Slovákom, Palestína židákom!" Ľudia, ktorí to zažili, spomínali ešte aj po vojne, ako im to zle padlo.

Margita Schwalbová „ordinovala" s Mengelem

Historička Katarína Hradská zaznamenala spomienky lekárky Margity Schwalbovej, ktorá prežila osvienčimské peklo len preto, lebo bola lekárkou. Mladá Manca hľadela dennodenne do tváre smrti, ktorú predstavoval „lekár" Mengele. Obraz ju prenasledoval po celý život. Dostala sa do druhého jarného transportu, v ktorom odlifrovali z mesta v rámci akcie Dávid 14. oddelenia ministerstva vnútra, ďalšie stovky Židov.

Koncom marca 1942 bolo v prvom transporte zo Slovenska medzi tisíckou žien aj niekoľko desiatok z Liptovského Mikuláša. Ako prvé prekročili bránu novozriadeného tábora smrti v Osvienčime.

Arizovali podľa politickej príslušnosti

V centre Liptova vstúpili do platnosti nariadenia, ktoré cielene vylučovali Židov z hospodárskeho a spoločenského života. Zákon o Židoch a židovských podnikoch, takzvaný arizačný zákon, umožňoval dosadiť do firmy vládneho dôverníka. Tých si vyberali stranícke štruktúry, napríklad, v neďalekej Podturni arizoval brat ministra Čatloša.

V roku 1939 aj zásluhou židovských podnikateľov boli nezamestnaní ozaj iba tí, čo sa im pracovať nechcelo. Do práce dochádzali ľudia z celého okolia. Podobná zamestnanosť bola už len po vojne a do roku 1989. V meste spolu s kresťanskými firmami vzniklo ekonomické zázemie, ktoré môže terajšia samospráva svojim predchodcom iba závidieť.

Po vzniku republiky arizovali, teda konfiškovali, v meste koželužskú fabriku Ľudevít Pazerini a spol., továreň na výrobu brašnárskeho tovaru vlastnil Henrik Steiner. Bola tam aj továreň na výrobu kelimových kobercov Lax, podobnú vlastnil Alfred Wix. Pracovali bryndziarne Zoltána Guttmanna, Alberta Starka - prvá liptovská karpatská továreň na bryndzu. Nechýbala ani prvá liptovská továreň na likéry. Židovský majetok určený na arizáciu začali spisovať.

Patrili im takmer všetky obchody

Takmer všetky obchody so zmiešaným tovarom, s módou, zlatníctva, cukrárne, železiarstva a iné boli dovtedy v rukách Kunstlingerovcov, Gerstlovcov, Friedmannovcov, Steinovcov, Schwarcovcov, Braunovcov, Goldscheinovcov, Pongerovcov, Neufeldovcov.

V príručke na štátom podporované zlodejstvo sa, okrem iného, uvádza: „Arizácia je moderný pojem, pod ktorým rozumieme činnosť, majúcu za cieľ obmedzenie neúmerného počtu Židov v hospodárskom živote a postupné prenesenie hospodárskych funkcií do rúk kresťanských."

V meste zarizovali 42 podnikov s obratom 58 miliónov korún. Ale nie každý Žid bol bohatý. Po Viedenskej arbitráži pochytali tých najchudobnejších, posadili do vlaku a poslali do Košíc, ktoré patrili už Hortyovskému Maďarsku.

Prvý Žid v Uhorsku bol starostom v Mikuláši

Málokto vie, že prvého židovského starostu v Uhorsku zvolili v roku 1865 práve v Liptovskom Mikuláši. Po Izákovi Dienerovi pôsobili v tejto funkcii aj Jozef Stern a Emanuel Steiner.

„V Mikuláši prekvitala židovská vzdelanosť a mestečku patril prívlastok židovské Atény," zaznamenala Iveta Blažeková, historička Múzea Janka Kráľa. „Nástupca prvého mikulášskeho rabína Ungera Lev Kunic založil v roku 1776 ješivu - talmudistickú školu vyššieho vzdelávania, učilište pre budúcich rabínov. V meste pôsobil Eleazar Halévi, významný učenec s rabínskou autoritou, ktorého akceptovali aj ostatní obyvatelia mesta," pripomína I. Blažeková.

V Liptovskom Mikuláši založil Móric Mauksch jediný ústav pre vyučovanie hluchonemých detí v Uhorsku. Medzi absolventmi prvého židovského gymnázia boli významné osobnosti európskej kultúry, vrátane Samuela Fischera, zakladateľa najväčšieho európskeho vydavateľstva. Do modernej židovskej školy chodili aj kresťanské deti. Takmer všetci Stodolovci, vrátane Ivana Stodolu.

Synagógu zničil zub času a ľudská nezodpovednosť

V blízkosti školy postavili synagógu, ktorú rekonštruovali do roku 1906. Žiaľ, jej múry zostali nemými svedkami utrpenia Židov, ktorých v nej sústreďovali pred odchodom na železničnú stanicu, odkiaľ odišlo transportmi do koncentračných táborov 885 Židov, medzi nimi veľa žien a detí.

Medzi deťmi, ktoré zo synagógy odchádzali do transportu, ale prežili Osvienčim, bola Iboja Wandall-Holm, populárna dánska spisovateľka. V roku 2006 v úvode programu Mosty - Gesharim sa so spisovateľkou, ktorá sa narodila v Liptovskom Mikuláši, telefonicky skontaktoval organizátor seriálu podujatí Laco Snopko. Synagóga aj vďaka Mostom ožila. Paradoxom je, že jednu z najväčších židovských modlitební v Európe nepoškodili ľudáci, fašisti, Nemci, Rusi. Pod katastrofálny stav do roku 1989 sa podpísal zub času, ale najmä nezodpovedný prístup samosprávy, ktorá dovolila v synagóge zriadiť sklady pre vtedajší jediný obchodný dom.

Podobne dopadli náhrobné kamene židovského cintorína, ktorý bol do začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia na pôvodnom mieste. Dávno sa tam už nepochovávalo. Veď, aj načo. Malo ísť predsa o konečné riešenie a to znamenalo vyhladenie rasy v meste.

Zo synagógy rovno do vagónov na deportáciu

V marci 1942 deportovali z Liptovského Mikuláša prvých 185 Židov. Každý z nich ešte predtým dostal povolávací lístok, podľa ktorého sa musel bezpodmienečne dostaviť na miesto, ktoré určil okresný náčelník. K. Hradská v publikácii venovanej holokaustu v Liptovskom Mikuláši píše: „Mohli si priniesť šatstvo, pozostávajúce z jedného klobúka a jednej čiapky, dvoch až troch šiat, kabátov, niekoľko kusov bielizne, dvoch uterákov, dvoch párov topánok, jednej prikrývky a troch párov pančúch. Batožina nesmela mať hmotnosť väčšiu ako 50 kilogramov. Väčšinu mikulášskych Židov hneď na začiatku deportovali cez Žilinu a Poprad."

Posledný transport v marci 1945 uzavrel menný zoznam 57 752 ľudí, ktorých vlastný štát poslal na smrť iba preto, lebo patrili k menšine. Do podpisu kapitulácie Nemecka rátali víťazi už iba týždne a dni. Napriek tomu slovenská vláda si z nepochopiteľných dôvodov krvavila ruky ďalej. Medzinárodné okolnosti, ostré protesty Vatikánu, prinútili slovenskú vládu v apríli 1945 deportácie zastaviť. Nielen v Liptove sa konečné riešenie židovskej otázky podarilo zrealizovať.

Riešenie podľa Macha

Minister Alexander Mach: „Kto vytlčie výklad alebo oblok židov, ten ničí majetok Slovenskej krajiny. So Židmi, ktorí majú zlato, šperky, bohatstvo, urobili všade poriadok a urobíme ho s nimi aj my. Silou Slovenskej krajiny je práca a kto tu nepracuje, ten tu nebude ani jesť. Kto tu čo nakradol, to sa mu vezme! Toto je praktické riešenie celej židovskej otázky!"

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 31 625
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 29 520
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 019
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 277
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 414
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 981
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 635
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 799
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 491
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 892
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

2 h
Ivan Krajčírik v zelenom

Brankára Macíka nahradil v MFK Ružomberok Krajčírik.

18 h
Ilustračné foto.

Rezervácie na antigénové testovanie sa takmer zaplnili v priebehu niekoľkých hodín. Zostávajú posledné voľné miesta.

21 h
Z novembrového testovania vo Vavrišove.

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v obciach na Liptove

19. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

22 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

19. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

21 h

Už ste čítali?