Utorok, 22. október, 2019 | Meniny má Sergej

Holokaust bol o táboroch smrti aj zlodejstve podporovanom štátom

Veliteľ Hlinkovej gardy na Slovensku Karol Murgaš: „My nepoznáme nijaký židovský majetok a peniaze, my poznáme len slovenský národný majetok, len slovenský národný kapitál. A z toho kapitálu úroky patria slovenskému pracujúcemu ľudu."

V liptovskomikulášskej synagóge sa každoročne koná podujatie nazvané Mosty - Gesharim, na ktorom vystúpili mnohí známi umelci. Na dlho bielom páse sú mená židov deportovaných do koncentračných táborov.V liptovskomikulášskej synagóge sa každoročne koná podujatie nazvané Mosty - Gesharim, na ktorom vystúpili mnohí známi umelci. Na dlho bielom páse sú mená židov deportovaných do koncentračných táborov.(Zdroj: GABRIEL LIPTÁK)

História zaznamenala aj legendárny prejav slovenského prezidenta Jozefa Tisa v Holíči v auguste 1942. Verejne kládol otázky: „A či je kresťanské, čo sa robí? Je to ľudské? Je to rabovka? Láska k sebe je príkazom božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí."

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Liptovskom Mikuláši väčšina obyvateľov vnímala premiestňovanie Židov pozitívne, ako tvrdia dokumenty „s radosťou". Podľa údajov z Múzea Janka Kráľa v meste s 5-tisíc obyvateľmi žilo vyše 900 Židov, 1 141 katolíkov a 1 035 evanjelikov. Po vzniku Slovenského štátu sa mnohé zmenilo. Nadávanie na Židov patrilo do slovníka vlasteneckého folklóru mnohých.

Holocaust, to nie sú len koncentráky

V roku 1930 žilo na Slovensku asi 130-tisíc Židov. S ich likvidáciou začali v roku 1938 a po roku 1942 vyvrcholila prvými transportmi. Publicista Vlado Jancura tvrdí: „Holokaust nie sú len dejiny koncentračných a vyhladzovacích táborov, pretože holokaust nebol len o fyzickej likvidácii Židov. Jedna z najväčších tragédií minulého storočia bola tiež o hľadaní obetného baránka, o túžbe po cudzom majetku a postavení, o bezbrehej poslušnosti autority a mlčaní tých, ktorí si navrávali, že sa ich to netýka."

Bol to dlhodobý proces, ktorý iniciovalo radikálne krídlo HSĽS, podieľali sa na tom niektorí príslušníci Hlinkovej gardy a Deutsche Partei. Tí, ktorí boli pri vesle, masírovali verejnú mienku. Upozorňovali na nebezpečenstvo židovského vplyvu najmä na ekonomiku. Riešenie židovskej otázky bolo na programe dňa presne podľa nemeckého vzoru.

Neskôr, po prijatí Židovského kódexu v septembri 1941, začali aj v Mikuláši podvečerné pochody. Mikulášania, alkoholom podgurážení, vykrikovali pri židovských domoch najčastejšie: „Slovensko Slovákom, Palestína židákom!" Ľudia, ktorí to zažili, spomínali ešte aj po vojne, ako im to zle padlo.

Margita Schwalbová „ordinovala" s Mengelem

Historička Katarína Hradská zaznamenala spomienky lekárky Margity Schwalbovej, ktorá prežila osvienčimské peklo len preto, lebo bola lekárkou. Mladá Manca hľadela dennodenne do tváre smrti, ktorú predstavoval „lekár" Mengele. Obraz ju prenasledoval po celý život. Dostala sa do druhého jarného transportu, v ktorom odlifrovali z mesta v rámci akcie Dávid 14. oddelenia ministerstva vnútra, ďalšie stovky Židov.

Koncom marca 1942 bolo v prvom transporte zo Slovenska medzi tisíckou žien aj niekoľko desiatok z Liptovského Mikuláša. Ako prvé prekročili bránu novozriadeného tábora smrti v Osvienčime.

Arizovali podľa politickej príslušnosti

V centre Liptova vstúpili do platnosti nariadenia, ktoré cielene vylučovali Židov z hospodárskeho a spoločenského života. Zákon o Židoch a židovských podnikoch, takzvaný arizačný zákon, umožňoval dosadiť do firmy vládneho dôverníka. Tých si vyberali stranícke štruktúry, napríklad, v neďalekej Podturni arizoval brat ministra Čatloša.

V roku 1939 aj zásluhou židovských podnikateľov boli nezamestnaní ozaj iba tí, čo sa im pracovať nechcelo. Do práce dochádzali ľudia z celého okolia. Podobná zamestnanosť bola už len po vojne a do roku 1989. V meste spolu s kresťanskými firmami vzniklo ekonomické zázemie, ktoré môže terajšia samospráva svojim predchodcom iba závidieť.

Po vzniku republiky arizovali, teda konfiškovali, v meste koželužskú fabriku Ľudevít Pazerini a spol., továreň na výrobu brašnárskeho tovaru vlastnil Henrik Steiner. Bola tam aj továreň na výrobu kelimových kobercov Lax, podobnú vlastnil Alfred Wix. Pracovali bryndziarne Zoltána Guttmanna, Alberta Starka - prvá liptovská karpatská továreň na bryndzu. Nechýbala ani prvá liptovská továreň na likéry. Židovský majetok určený na arizáciu začali spisovať.

Patrili im takmer všetky obchody

Takmer všetky obchody so zmiešaným tovarom, s módou, zlatníctva, cukrárne, železiarstva a iné boli dovtedy v rukách Kunstlingerovcov, Gerstlovcov, Friedmannovcov, Steinovcov, Schwarcovcov, Braunovcov, Goldscheinovcov, Pongerovcov, Neufeldovcov.

V príručke na štátom podporované zlodejstvo sa, okrem iného, uvádza: „Arizácia je moderný pojem, pod ktorým rozumieme činnosť, majúcu za cieľ obmedzenie neúmerného počtu Židov v hospodárskom živote a postupné prenesenie hospodárskych funkcií do rúk kresťanských."

V meste zarizovali 42 podnikov s obratom 58 miliónov korún. Ale nie každý Žid bol bohatý. Po Viedenskej arbitráži pochytali tých najchudobnejších, posadili do vlaku a poslali do Košíc, ktoré patrili už Hortyovskému Maďarsku.

Prvý Žid v Uhorsku bol starostom v Mikuláši

Málokto vie, že prvého židovského starostu v Uhorsku zvolili v roku 1865 práve v Liptovskom Mikuláši. Po Izákovi Dienerovi pôsobili v tejto funkcii aj Jozef Stern a Emanuel Steiner.

„V Mikuláši prekvitala židovská vzdelanosť a mestečku patril prívlastok židovské Atény," zaznamenala Iveta Blažeková, historička Múzea Janka Kráľa. „Nástupca prvého mikulášskeho rabína Ungera Lev Kunic založil v roku 1776 ješivu - talmudistickú školu vyššieho vzdelávania, učilište pre budúcich rabínov. V meste pôsobil Eleazar Halévi, významný učenec s rabínskou autoritou, ktorého akceptovali aj ostatní obyvatelia mesta," pripomína I. Blažeková.

V Liptovskom Mikuláši založil Móric Mauksch jediný ústav pre vyučovanie hluchonemých detí v Uhorsku. Medzi absolventmi prvého židovského gymnázia boli významné osobnosti európskej kultúry, vrátane Samuela Fischera, zakladateľa najväčšieho európskeho vydavateľstva. Do modernej židovskej školy chodili aj kresťanské deti. Takmer všetci Stodolovci, vrátane Ivana Stodolu.

Synagógu zničil zub času a ľudská nezodpovednosť

V blízkosti školy postavili synagógu, ktorú rekonštruovali do roku 1906. Žiaľ, jej múry zostali nemými svedkami utrpenia Židov, ktorých v nej sústreďovali pred odchodom na železničnú stanicu, odkiaľ odišlo transportmi do koncentračných táborov 885 Židov, medzi nimi veľa žien a detí.

Medzi deťmi, ktoré zo synagógy odchádzali do transportu, ale prežili Osvienčim, bola Iboja Wandall-Holm, populárna dánska spisovateľka. V roku 2006 v úvode programu Mosty - Gesharim sa so spisovateľkou, ktorá sa narodila v Liptovskom Mikuláši, telefonicky skontaktoval organizátor seriálu podujatí Laco Snopko. Synagóga aj vďaka Mostom ožila. Paradoxom je, že jednu z najväčších židovských modlitební v Európe nepoškodili ľudáci, fašisti, Nemci, Rusi. Pod katastrofálny stav do roku 1989 sa podpísal zub času, ale najmä nezodpovedný prístup samosprávy, ktorá dovolila v synagóge zriadiť sklady pre vtedajší jediný obchodný dom.

Podobne dopadli náhrobné kamene židovského cintorína, ktorý bol do začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia na pôvodnom mieste. Dávno sa tam už nepochovávalo. Veď, aj načo. Malo ísť predsa o konečné riešenie a to znamenalo vyhladenie rasy v meste.

Zo synagógy rovno do vagónov na deportáciu

V marci 1942 deportovali z Liptovského Mikuláša prvých 185 Židov. Každý z nich ešte predtým dostal povolávací lístok, podľa ktorého sa musel bezpodmienečne dostaviť na miesto, ktoré určil okresný náčelník. K. Hradská v publikácii venovanej holokaustu v Liptovskom Mikuláši píše: „Mohli si priniesť šatstvo, pozostávajúce z jedného klobúka a jednej čiapky, dvoch až troch šiat, kabátov, niekoľko kusov bielizne, dvoch uterákov, dvoch párov topánok, jednej prikrývky a troch párov pančúch. Batožina nesmela mať hmotnosť väčšiu ako 50 kilogramov. Väčšinu mikulášskych Židov hneď na začiatku deportovali cez Žilinu a Poprad."

Posledný transport v marci 1945 uzavrel menný zoznam 57 752 ľudí, ktorých vlastný štát poslal na smrť iba preto, lebo patrili k menšine. Do podpisu kapitulácie Nemecka rátali víťazi už iba týždne a dni. Napriek tomu slovenská vláda si z nepochopiteľných dôvodov krvavila ruky ďalej. Medzinárodné okolnosti, ostré protesty Vatikánu, prinútili slovenskú vládu v apríli 1945 deportácie zastaviť. Nielen v Liptove sa konečné riešenie židovskej otázky podarilo zrealizovať.

Riešenie podľa Macha

Minister Alexander Mach: „Kto vytlčie výklad alebo oblok židov, ten ničí majetok Slovenskej krajiny. So Židmi, ktorí majú zlato, šperky, bohatstvo, urobili všade poriadok a urobíme ho s nimi aj my. Silou Slovenskej krajiny je práca a kto tu nepracuje, ten tu nebude ani jesť. Kto tu čo nakradol, to sa mu vezme! Toto je praktické riešenie celej židovskej otázky!"

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  3. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  4. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  7. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  8. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  9. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti)
  10. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch
  1. IT je dokonalá ukážka slovenskej kreativity. Tretia časť
  2. Ako jazdí VW T-Roc s výkonom 300 koní?
  3. V prvom roku fixný výnos až do 8,5 % ročne
  4. Pitný režim je dôležitý. Čo robiť, ak nám čistá voda nechutí?
  5. Koľko ovocia a zeleniny potrebujú deti? Mnohí rodičia to nevedia
  6. Doplňte si knižnicu o svetovú klasiku už od 99 centov
  7. Katarína pomáha ľuďom svojimi mydlami
  8. Levanduľa pre zamestnancov
  9. Zamestnanci sú pre BILLA dôležitým pilierom, pridaj sa k nim
  10. Kvalitné Vianočné osvetlenie
  1. IBA DNES: Získajte plný prístup na SME.sk na 30 dní zadarmo 17 300
  2. Výskumný park v Rakúsku zistil, ako sa býva najzdravšie 16 623
  3. Lidl je odteraz všade! Vitajte v Lidl e-shope 15 510
  4. Bývať v novom sa dá aj bez hypotéky (a založenia nehnuteľnosti) 10 897
  5. Karibik: Dokonalý oddych v špičkových hoteloch 9 024
  6. Limitovaná ponuka: balík SME.sk + DIGI GO so zľavou až 52 % 8 716
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 6 532
  8. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant 6 048
  9. Tieto signály prezradia nesprávne zateplenie strechy 5 613
  10. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 5 522

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Na Malinom Brde Vanko pred Hricom a Pillerom

Celkove piatykrát sa konal Beh na Malinné v novom formáte a čo sa týka oficiálnych ročníkov 
s poradovým číslom štyri, keďže v roku 2015 išlo o nultú kapitolu.

Štart behu na Malinom Brde.

Na Liptove stavajú unikátny bytový komplex

Na mieste bývalej fabriky v meste vyrastá moderná rezidenčná štvrť.

Projektantmi bytového komplexu sú Mikulášania Pavel Bobák a Martin Bobák. Developerom a súčasne staviteľom je spoločnosť Bella Vista, za ktorou stoja tiež Mikulášania.

Hokejové Béčko na domácom ľade víťazne

Hokejisti béčka MHk 32 Liptovský Mikuláš v sobotu večer na domácom ľade privítali v rámci piateho kola druhej hokejovej ligy súpera z Trebišova. Zdolali ho 4:1.

Mikulášske béčko v bielom.

Polmaratón si bežci chválili

Triumfoval odchovanec mikulášskej kráľovnej športu Kubovčík.

Štart ôsmeho ročníka StopShop polmaratónu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nemecký turista zomrel počas túry v Malej Fatre

Vrtuľník nemohol pre vietor zasiahnuť.

SPRÁVU SME AKTUALIZOVALI

V Kremnici horel rodinný dom. Z miesta odviezli muža v kritickom stave (+FOTO)

Na miesto ráno smerovalo dvanásť hasičov.

Jazdíte v strednom pruhu na diaľnici? Hrozí vám pokuta

Polícia upozorňuje vodičov, že „zlatá stredná cesta“ na diaľnici neplatí

Vybrali SME

Už ste čítali?