Pondelok, 26. október, 2020 | Meniny má DemeterKrížovkyKrížovky

Holokaust bol o táboroch smrti aj zlodejstve podporovanom štátom

Veliteľ Hlinkovej gardy na Slovensku Karol Murgaš: „My nepoznáme nijaký židovský majetok a peniaze, my poznáme len slovenský národný majetok, len slovenský národný kapitál. A z toho kapitálu úroky patria slovenskému pracujúcemu ľudu."

V liptovskomikulášskej synagóge sa každoročne koná podujatie nazvané Mosty - Gesharim, na ktorom vystúpili mnohí známi umelci. Na dlho bielom páse sú mená židov deportovaných do koncentračných táborov.V liptovskomikulášskej synagóge sa každoročne koná podujatie nazvané Mosty - Gesharim, na ktorom vystúpili mnohí známi umelci. Na dlho bielom páse sú mená židov deportovaných do koncentračných táborov. (Zdroj: GABRIEL LIPTÁK)

História zaznamenala aj legendárny prejav slovenského prezidenta Jozefa Tisa v Holíči v auguste 1942. Verejne kládol otázky: „A či je kresťanské, čo sa robí? Je to ľudské? Je to rabovka? Láska k sebe je príkazom božím a tá láska k sebe mi rozkazuje, aby som od seba odstránil všetko, čo mi škodí."

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Liptovskom Mikuláši väčšina obyvateľov vnímala premiestňovanie Židov pozitívne, ako tvrdia dokumenty „s radosťou". Podľa údajov z Múzea Janka Kráľa v meste s 5-tisíc obyvateľmi žilo vyše 900 Židov, 1 141 katolíkov a 1 035 evanjelikov. Po vzniku Slovenského štátu sa mnohé zmenilo. Nadávanie na Židov patrilo do slovníka vlasteneckého folklóru mnohých.

Holocaust, to nie sú len koncentráky

V roku 1930 žilo na Slovensku asi 130-tisíc Židov. S ich likvidáciou začali v roku 1938 a po roku 1942 vyvrcholila prvými transportmi. Publicista Vlado Jancura tvrdí: „Holokaust nie sú len dejiny koncentračných a vyhladzovacích táborov, pretože holokaust nebol len o fyzickej likvidácii Židov. Jedna z najväčších tragédií minulého storočia bola tiež o hľadaní obetného baránka, o túžbe po cudzom majetku a postavení, o bezbrehej poslušnosti autority a mlčaní tých, ktorí si navrávali, že sa ich to netýka."

Bol to dlhodobý proces, ktorý iniciovalo radikálne krídlo HSĽS, podieľali sa na tom niektorí príslušníci Hlinkovej gardy a Deutsche Partei. Tí, ktorí boli pri vesle, masírovali verejnú mienku. Upozorňovali na nebezpečenstvo židovského vplyvu najmä na ekonomiku. Riešenie židovskej otázky bolo na programe dňa presne podľa nemeckého vzoru.

Neskôr, po prijatí Židovského kódexu v septembri 1941, začali aj v Mikuláši podvečerné pochody. Mikulášania, alkoholom podgurážení, vykrikovali pri židovských domoch najčastejšie: „Slovensko Slovákom, Palestína židákom!" Ľudia, ktorí to zažili, spomínali ešte aj po vojne, ako im to zle padlo.

Margita Schwalbová „ordinovala" s Mengelem

Historička Katarína Hradská zaznamenala spomienky lekárky Margity Schwalbovej, ktorá prežila osvienčimské peklo len preto, lebo bola lekárkou. Mladá Manca hľadela dennodenne do tváre smrti, ktorú predstavoval „lekár" Mengele. Obraz ju prenasledoval po celý život. Dostala sa do druhého jarného transportu, v ktorom odlifrovali z mesta v rámci akcie Dávid 14. oddelenia ministerstva vnútra, ďalšie stovky Židov.

Koncom marca 1942 bolo v prvom transporte zo Slovenska medzi tisíckou žien aj niekoľko desiatok z Liptovského Mikuláša. Ako prvé prekročili bránu novozriadeného tábora smrti v Osvienčime.

Arizovali podľa politickej príslušnosti

V centre Liptova vstúpili do platnosti nariadenia, ktoré cielene vylučovali Židov z hospodárskeho a spoločenského života. Zákon o Židoch a židovských podnikoch, takzvaný arizačný zákon, umožňoval dosadiť do firmy vládneho dôverníka. Tých si vyberali stranícke štruktúry, napríklad, v neďalekej Podturni arizoval brat ministra Čatloša.

V roku 1939 aj zásluhou židovských podnikateľov boli nezamestnaní ozaj iba tí, čo sa im pracovať nechcelo. Do práce dochádzali ľudia z celého okolia. Podobná zamestnanosť bola už len po vojne a do roku 1989. V meste spolu s kresťanskými firmami vzniklo ekonomické zázemie, ktoré môže terajšia samospráva svojim predchodcom iba závidieť.

Po vzniku republiky arizovali, teda konfiškovali, v meste koželužskú fabriku Ľudevít Pazerini a spol., továreň na výrobu brašnárskeho tovaru vlastnil Henrik Steiner. Bola tam aj továreň na výrobu kelimových kobercov Lax, podobnú vlastnil Alfred Wix. Pracovali bryndziarne Zoltána Guttmanna, Alberta Starka - prvá liptovská karpatská továreň na bryndzu. Nechýbala ani prvá liptovská továreň na likéry. Židovský majetok určený na arizáciu začali spisovať.

Patrili im takmer všetky obchody

Takmer všetky obchody so zmiešaným tovarom, s módou, zlatníctva, cukrárne, železiarstva a iné boli dovtedy v rukách Kunstlingerovcov, Gerstlovcov, Friedmannovcov, Steinovcov, Schwarcovcov, Braunovcov, Goldscheinovcov, Pongerovcov, Neufeldovcov.

V príručke na štátom podporované zlodejstvo sa, okrem iného, uvádza: „Arizácia je moderný pojem, pod ktorým rozumieme činnosť, majúcu za cieľ obmedzenie neúmerného počtu Židov v hospodárskom živote a postupné prenesenie hospodárskych funkcií do rúk kresťanských."

V meste zarizovali 42 podnikov s obratom 58 miliónov korún. Ale nie každý Žid bol bohatý. Po Viedenskej arbitráži pochytali tých najchudobnejších, posadili do vlaku a poslali do Košíc, ktoré patrili už Hortyovskému Maďarsku.

Prvý Žid v Uhorsku bol starostom v Mikuláši

Málokto vie, že prvého židovského starostu v Uhorsku zvolili v roku 1865 práve v Liptovskom Mikuláši. Po Izákovi Dienerovi pôsobili v tejto funkcii aj Jozef Stern a Emanuel Steiner.

„V Mikuláši prekvitala židovská vzdelanosť a mestečku patril prívlastok židovské Atény," zaznamenala Iveta Blažeková, historička Múzea Janka Kráľa. „Nástupca prvého mikulášskeho rabína Ungera Lev Kunic založil v roku 1776 ješivu - talmudistickú školu vyššieho vzdelávania, učilište pre budúcich rabínov. V meste pôsobil Eleazar Halévi, významný učenec s rabínskou autoritou, ktorého akceptovali aj ostatní obyvatelia mesta," pripomína I. Blažeková.

V Liptovskom Mikuláši založil Móric Mauksch jediný ústav pre vyučovanie hluchonemých detí v Uhorsku. Medzi absolventmi prvého židovského gymnázia boli významné osobnosti európskej kultúry, vrátane Samuela Fischera, zakladateľa najväčšieho európskeho vydavateľstva. Do modernej židovskej školy chodili aj kresťanské deti. Takmer všetci Stodolovci, vrátane Ivana Stodolu.

Synagógu zničil zub času a ľudská nezodpovednosť

V blízkosti školy postavili synagógu, ktorú rekonštruovali do roku 1906. Žiaľ, jej múry zostali nemými svedkami utrpenia Židov, ktorých v nej sústreďovali pred odchodom na železničnú stanicu, odkiaľ odišlo transportmi do koncentračných táborov 885 Židov, medzi nimi veľa žien a detí.

Medzi deťmi, ktoré zo synagógy odchádzali do transportu, ale prežili Osvienčim, bola Iboja Wandall-Holm, populárna dánska spisovateľka. V roku 2006 v úvode programu Mosty - Gesharim sa so spisovateľkou, ktorá sa narodila v Liptovskom Mikuláši, telefonicky skontaktoval organizátor seriálu podujatí Laco Snopko. Synagóga aj vďaka Mostom ožila. Paradoxom je, že jednu z najväčších židovských modlitební v Európe nepoškodili ľudáci, fašisti, Nemci, Rusi. Pod katastrofálny stav do roku 1989 sa podpísal zub času, ale najmä nezodpovedný prístup samosprávy, ktorá dovolila v synagóge zriadiť sklady pre vtedajší jediný obchodný dom.

Podobne dopadli náhrobné kamene židovského cintorína, ktorý bol do začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia na pôvodnom mieste. Dávno sa tam už nepochovávalo. Veď, aj načo. Malo ísť predsa o konečné riešenie a to znamenalo vyhladenie rasy v meste.

Zo synagógy rovno do vagónov na deportáciu

V marci 1942 deportovali z Liptovského Mikuláša prvých 185 Židov. Každý z nich ešte predtým dostal povolávací lístok, podľa ktorého sa musel bezpodmienečne dostaviť na miesto, ktoré určil okresný náčelník. K. Hradská v publikácii venovanej holokaustu v Liptovskom Mikuláši píše: „Mohli si priniesť šatstvo, pozostávajúce z jedného klobúka a jednej čiapky, dvoch až troch šiat, kabátov, niekoľko kusov bielizne, dvoch uterákov, dvoch párov topánok, jednej prikrývky a troch párov pančúch. Batožina nesmela mať hmotnosť väčšiu ako 50 kilogramov. Väčšinu mikulášskych Židov hneď na začiatku deportovali cez Žilinu a Poprad."

Posledný transport v marci 1945 uzavrel menný zoznam 57 752 ľudí, ktorých vlastný štát poslal na smrť iba preto, lebo patrili k menšine. Do podpisu kapitulácie Nemecka rátali víťazi už iba týždne a dni. Napriek tomu slovenská vláda si z nepochopiteľných dôvodov krvavila ruky ďalej. Medzinárodné okolnosti, ostré protesty Vatikánu, prinútili slovenskú vládu v apríli 1945 deportácie zastaviť. Nielen v Liptove sa konečné riešenie židovskej otázky podarilo zrealizovať.

Riešenie podľa Macha

Minister Alexander Mach: „Kto vytlčie výklad alebo oblok židov, ten ničí majetok Slovenskej krajiny. So Židmi, ktorí majú zlato, šperky, bohatstvo, urobili všade poriadok a urobíme ho s nimi aj my. Silou Slovenskej krajiny je práca a kto tu nepracuje, ten tu nebude ani jesť. Kto tu čo nakradol, to sa mu vezme! Toto je praktické riešenie celej židovskej otázky!"

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  8. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  1. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  2. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  3. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  5. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  7. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  8. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  9. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  10. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  1. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 20 526
  2. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 18 114
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 15 342
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 045
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 679
  6. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 662
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 522
  8. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 11 469
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 702
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 453
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Hrboltová ide na postup, jesennú časť odohrali bez jedinej prehry

Hovorili sme s trénerom futbalistov TJ Iskra Hrboltová Milanom Krivošom. Nič iné ako postup v ružomberskej mestskej časti sa v súťažnom ročníku 2020/2021 neberie.

Hrboltová v zelenom v zápase proti Lipt. Ondreju.

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Pandémia koronavírusu zatvára ďalšie školy na Liptove

Druhý stupeň sa učí z domu cez internet. Prvý stupeň sa má učiť priamo v škole.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii v utorok 27.októbra o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?