Celé tatranské pohorie je v neustálom pohybe a v ďalekej budúcnosti bude oveľa vyššie.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Povedala to v priestoroch Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši geologička Blanka Šreinová z pražského Národného múzea pred začiatkom svojej prednášky o vzniku a formovaní tatranských štítov a dolín pri príležitosti Svetového dňa Zeme.
„Tatry sa v súčasnosti dvíhajú rýchlosťou približne dva až tri centimetre za rok. Zároveň však poveternostnými vplyvmi a vonkajšou geologickou činnosťou vody a snehu ubúdajú. V praxi to znamená, že to, čo stihne vyrásť, stačia zo seba zhodiť," spresnila s tým, že príčinou vzniku Álp a karpatského oblúka a ich pokračujúceho dvíhania je približovanie dvoch kontinentálnych dosiek a podsúvanie africkej pod euroázijskú.
Veľká hrúbka zemskej kôry tektonického územia Tatier minimalizuje možnosť sopečnej činnosti. Oveľa pravdepodobnejšie, ale o to nepredvídateľnejšie sú aj v tejto oblasti zemetrasenia. „Tatry sa ako každý iný zlom neustále hýbu a vysúvajú. V určitej fáze nastáva prepätie a zaseknutie pohybu. Pri následnom rýchlom uvoľnení vznikajú zemetrasenia," vysvetlila Šreinová.
Tatry sú podľa nej unikátnym pohorím s charakterom veľhôr. „Aj keď sa rozkladajú na pomerne malom území, majú všetky špecifické znaky, s ktorými sa môžeme stretnúť v Alpách či Himalájach. Tatry sú jednoducho fascinujúce, v Česku niečo obdobné nemáme. Úžasný je aj do veľkej miery zachovaný divoký ráz tejto krajiny," dodala.
