LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V súvislosti s leteckým nešťastím, pri ktorom v Smolensku, v západnom Rusku zahynuli okrem prezidenta Lecha Kaczynskeho s manželkou aj ďalšie osobnosti, predstavitelia parlamentu, vlády, duchovenstva, armády a iných inštitúcií, nám poskytol rozhovor.
Vaša excelencia, dovoľte, v mene redakcie a čitateľov vyjadriť úprimnú sústrasť. Mnohí pozorovatelia a komentátori sa zhodujú v tom, že krajina, ktorej záujmy zastupujete, prežíva osudové stretnutie s históriou, inak povedané druhú Katyň. Čo si o tom myslíte?
- Áno, história zatočila obrovské sedemdesiatročné koleso a letecká tragédia pri Smolensku je paradoxným uzavretím tohto kruhu. Ide o tragédiu, ktorej význam, rozmer a rozsah sú citeľné pre všetkých Poliakov aj pre tých, ktorí žijú v cudzine. Okrem prezidenta, ktorý bez ohľadu na svoje názory bol prezidentom celého poľského národa, najciteľnejšie je postihnutá poľská armáda, ktorá prišla o vrcholové velenie generálneho štábu, ako aj všetkých zložiek svojho vojska. Samozrejme, osobitne smutný je fakt, že medzi obeťami sú aj pozostalí tých, ktorí pred sedemdesiatimi rokmi počas Katyňských udalostí boli beštiálne zavraždení. Potomkovia tých, ktorí tvorili na začiatku štyridsiatych rokov minulého storočia elitu národa.
Neuralgickým bodom rusko-poľských vzťahov je stále Katyň. Je skutočne najzložitejšou diplomatickou otázkou? Kedy ste sa vy ako občan dozvedeli pravdu o tom, že v Katyni zavraždila NKVD takmer 22-tisíc Poliakov?
- Ešte zo svojich školských čias si pamätám, že sa v Poľsku potichu, tajne spomínalo a pošuškávalo o Katyňskej tragédii. Avšak z obavy pred vtedajším režimom si len málokto dovolil o tom hovoriť nahlas. Jedným takýchto ľudí bol generál vo výslužbe, dnes už 86-ročný Stanislaw Komornicki, ktorý je bratranec otca v slovenskej verejnosti známeho bývalého veľvyslanca Poľskej republiky na Slovensku, Jána Komornickeho. Pán generál lietal so všetkými porevolučnými prezidentmi Poľska na významné udalosti, teraz zahynul s Lechom Kaczynskim pri Smolensku.
Tak či onak, poľský prezident bol jeden z mála prezidentov krajín východnej Európy, ktorého v Rusku nemali príliš v láske, pretože vyjadroval otvorene svoj postoj. Nakoniec zahynul na ruskom území. Dokonca neďaleko miesta masakry, za ktorú sa ospravedlnil posledný sovietsky prezident Gorbačov, ale až po pol storočí.
- Áno, Lech Kaczynski bol prezidentom, ktorý sa už v minulosti ešte ako primátor Varšavy preslávil pre svoje neústupčivé názory a vyhlásenia a to tak vo vzťahu k Rusku, ako aj k Spojeným štátom americkým a Európskej únii. Povestné je okrem iného aj to, že odmietol cestovať do Spojených štátov ako oficiálny činiteľ na protest proti americkej procedúre snímania odtlačkov prstov cestujúcim. Rovnako otvorený postoj zaujímal tiež ku všetkým nedoriešeným historickým problémom vo vzťahu Poľska a Ruska. V súvislosti s Katyňskou tragédiou treba ešte povedať, že v Poľsku veľmi pozitívne vnímali nielen ospravedlnenie prezidenta Gorbačova, ktoré vyslovil pred dvadsiatimi rokmi, ale aj fakt, že len dva dni pred tragédiou ruský predseda vlády Vladimír Putin pri kladení vencov spoločne s poľským kolegom Donaldom Tuskom si pokľakol odovzdávajúc hold pred sedemdesiatimi rokmi padlej poľskej elite.
Prejdime do súčasnosti. Správy o leteckých nešťastiach sú časté, ale táto sa predsa len odlišuje od iných. S akými pocitmi ste ju prijali?
-Prvým mojím pocitom bol pocit úzkosti, že niekto, kto mi poslal prvú sústrastnú sms-ku v čase, keď som sa zúčastňoval na lyžiarskych pretekoch, si dovolil zlý žart. Hneď som si túto skutočnosť overil a dlho som nemohol pochopiť, že je to naozaj pravda. Rozsah tragédie je totiž obrovský a zasiahla do rôznych oblastí života Poliakov.
Už dlhé roky pôsobíte v Liptove a na Slovensku patríte určite k najznámejším Poliakom. S akými reakciami verejnosti ste sa stretli po tragédii?
- Od prvých chvíľ po oznámení leteckého nešťastia som sa stretol s rôznymi prejavmi sústrasti a vyjadreniami spoluúčasti nielen od mojich priateľov a známych, ale aj od iných Slovákov, ktorí cítia potrebu touto cestou spontánne prejaviť svoj súcit a spolupatričnosť so smútiacimi Poliakmi. Kondolenčné knihy boli vyložené v Honorárnom konzuláte Poľskej republiky a z iniciatívy primátorov na Mestských úradoch v Liptovskom Mikuláši aj Ružomberku. Aj tam veľa občanov prejavilo svoj súcit smútočnými zápismi. Boli to nielen známi predstavitelia spoločenského života, ale pozitívne som vnímal i návštevu skupiny smútočne oblečených študentov Gymnázia M. M. Hodžu z Liptovského Mikuláša. Viedol ich riaditeľ školy, čo je prirodzené.
Odhliadnuc od ľudského aspektu, v médiách sa špekuluje, že ťažko je porovnať, čo je väčšia strata. Život prezidenta v porovnaní so stratou skoro celého vojenského velenia?
- Ja si myslím, že nie je správne porovnávať hodnotu života prezidenta a vojakov, všetko to boli Poliaci, ktorí urobili veľa pre svoju krajinu a pri plnení si svojej patriotickej povinnosti tragicky zahynuli.
Podľa informácií, ktoré sú k dispozícii, ste boli často v kontakte s mnohými predstaviteľmi exekutívy, sejmu, diplomatického zboru, ale aj so zosnulým prezidentom Lechom Kaczynskym.
- V rámci mojej diplomatickej misie a činnosti som sa stretol, okrem iných, aj s prezidentom Kaczynskim. Obzvlášť príjemná je spomienka na naše stretnutie s ním, jeho manželkou a slovenským prezidentom Ivanom Gašparovičom v Dome Poľsko-slovenského stretávania v Kežmarku pred dvoma rokmi, kde sme v družnej debate hovorili aj o perspektívach a plánoch rozvoja cezhraničnej spolupráce medzi obidvoma štátmi. Žiaľ, niektoré z nich už nikdy spoločne nezrealizujeme.
O prezidentovi Kaczynskom sa hovorí ako o zložitej, priam rozporuplnej osobnosti. Ale väčšina sa zhoduje v tom, že bol, ako sa vraví, pán politik. Poľský veľvyslanec na Slovensku Andrzej Krawczyk sa vyslovil, že to bol konzervatívny gentleman. Súhlasíte s jeho názorom?
- Súčasný poľský veľvyslanec na Slovensku Andrzej Krawczyk je známym historikom a poznal prezidenta Kaczynskeho veľmi dobre. S jeho názorom treba preto zrejme súhlasiť. Pravdou ostáva skutočnosť, že nie všetci vnímali prezidenta Kaczynskeho pozitívne práve vzhľadom na jeho bezprostredný a otvorený postoj k pomenovaniu konfliktov. Spôsobilo to síce niekedy nerovnovážne stavy v spoločnosti, ale prispievalo to k riešeniu pomenovaných problémov.
Aj vďaka tomu, že nebohý prezident mal o niekoľko minút staršieho brata, dvojča Jaroslava, sa obaja dostali do detských filmov. Videli ste tie filmy?
- Áno, tie filmy poznalo v Poľsku, hádam, každé dieťa z mojej generácie. Boli to detské filmy o tom, ako dvaja bratia ukradli mesiac. Boli to ale všetko filmy so šťastným koncom, čo v reálnom živote, nie je, žiaľ, vždy tak.
Ďalším prezidentom, nie však štátnym, ale Poľského olympijského výboru, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí, bol Piotr Nurovski. Nedávno prišiel s myšlienkou usporiadať spoločné hry zimnej olympiády v Zakopanom a na Slovensku, teda aj v Liptove. Myslíte si, že je takáto myšlienka reálna?
- Myšlienka spoločného usporiadania hier zimnej olympiády v južnom Poľsku a na severnom Slovensku je určite jedným z mála spôsobov, ako získať takéto podujatie do regiónu. Netreba zabúdať, že Poliaci, aj keď majú menšiu časť Tatier, disponujú veľkou lobistickou silou v medzinárodnom olympijskom výbore. Myslím si, že takéto spoločné zimné olympijské hry by boli mimoriadne prospešné pre región Liptov aj pre ďalšie rozvíjanie priateľských vzťahov medzi oboma národmi.
POZNÁMKA AUTORA: Tadeusz Frackowiak má od roku 2002 dvojité štátne občianstvo, poľské aj slovenské, s poradovým číslom 1.
