„Koláče napiekli aj iné gazdiné, nielen ja," prezradil prírodovedec a spisovateľ Miroslav Saniga z Liptovských Revúc na uvedení do života knižných štvorčiat.
LIPTOVSKÉ REVÚCE. Stoly v Základnej škole v Liptovských Revúcach sa takmer prehýbali od sladkých a slaných dobrôt. To revúcke ženičky napiekli koláče na slávnosť štyroch nových kníh svojho rodáka. On sám sa nedal zahanbiť. Napiekol meteník, kapustový kysnutý koláč, so slaninou na každom kúsku.
Vinníka vypátrali bez problémov
Slanina, lepšie povedané kožka zo slaniny, bola aj takmer hlavnou postavou príbehu z jeho detstva. M. Saniga totiž už ako malý chlapec rád maľoval svoje lásky. Murárika červenokrídleho a tetrova hlucháňa. Vraj ani notová osnova sa v jeho zošitoch nezačínala husľovým kľúčom, ale murárikom. Raz ho však namaľoval aj po vyučovaní na čisto zotrenú tabuľu kožkou zo slaniny. Keďže nebolo teplej vody, vtáčika nedokázal z tabule odstrániť. Ráno riaditeľ hneď vedel odkiaľ vietor fúka. Mirko dostal v telocvični, kde vedenie školy zvolalo všetkých žiakov, výprask. Ten ho však neodradil od maľovania.
Bača mu naklonoval hlucháne
Dvadsiata štvrtá až dvadsiata siedma kniha z tvorby Miroslava Sanigu rozprávajú slovom i obrazom príbehy zo života jeho najmilších vtákov. Prvý diel sa volá Zasnúbený s prírodou, ďalšie knihy nesú názvy Môj rozprávkový život pod ochranou troch strážnych anjelov v nebeských výšinách, Murárik červenokrídly v poetickom rozjímaní a perokresbách a Tetrov hlucháň v poetickom rozjímaní a perokresbách.
V nejednom z príbehov sa objavujú aj ľudia z M. Sanigovho okolia. Kamarátky sestry Jarka a Julka, profesor priemyselného inžinierstva či bača Florián Šavrtka. Ten prišiel na slávnosť štyroch kníh s fujarou a píšťalkou a autor hneď pridal príbeh o tom, ako mu bača Florián hlucháne naklonoval. Nie hocijaké, ale syrové. A formu mu vraj celé roky nechcel prepustiť. Teraz je už bača Florián na dôchodku a forma u Sanigovcov v sekretári za sklom. „Veľakrát sme sa s bačom na salaši lúčili o druhej v noci. Vtedy mi natankoval aj desať fliaš žinčice, ktorú som si niesol nocou na Staré Hory," pridal prírodovedec, ktorý zvyčajne chodieva z Liptovských Revúc smerom do Banskej Bystrice cez hory pešo.
Nechcel rušiť vtáčiky pri hniezdení
Väčšinu akcií týkajúcich sa výchovy k prírode či uvádzanie svojich kníh do života robieva M. Saniga vo vtáčom raji pri rodinnom dome v Liptovských Revúcach. „Tohto roku v ňom hniezdi veľa vtáčikov, nechcel som ich plašiť, a preto som sa rozhodol prezentáciu štyroch najnovších kníh robiť v základnej škole. Do nej som chodil deväť rokov a nakreslil som v nej asi najviac portrétov mojich lások," vysvetlil spisovateľ, ktorý považuje prírodu okolo svojej rodnej dediny za jednu z najkrajších.
V knižných štvorčatách sa objavuje v súvislostiach s rôznymi vtákmi. Aj vrabcami. Kedysi vraj vrabce bežné žili v dedinách vo veľkých počtoch. „U nás ich bolo okolo dvetisíc, keď som bol chlapcom, teraz ich je možno dvesto," zahlásil M. Saniga. „Na našom dome, ktorý postavil otec v roku 1956, dodnes hniezdi devätnásť párov. Je to stabilná populácie." Roky stabilnú populáciu vrabcov mal kedysi aj bača Florián: „Keď som otvoril vráta na humne, takmer mi klobúk z hlavy zhodili, keď vylietali von ponad mňa. Keď sadli na jabloň pred domom, akoby na strome bolo lístia. Teraz by som chcel počuť ich čvirikať, ale dnes už nepočuť ani jedného."
Autor: Dagmara Sarita Poliaková
