Kúpanie v Gange, ktorá je pre Indov posvätnou riekou, matkou riek, vraj nerobí z kúpajúcich svätcov, ale očisťuje. Tohtoročná Kumbhamela, veľká slávnosť na Gange, prijala desiatky miliónov pútnikov najmä z Indie, ale na poslednom aprílovom kúpaní aj takmer osemsto ľudí z Európy. Medzi nimi niekoľko Slovákov.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. HARIDWAR. Našu skupinu tvorilo asi šesťdesiat ľudí z celého Slovenska. Jej počet sa menil, pretože niektorí chceli odletieť z Dillí skôr, ale pre sopečný prach uviazli v hlavnom meste Indie. Nakoniec sa dostali do Európy v našom lete 23. apríla.Pre pobyt na Kumbhamele 2010 na hornom toku Gangy v Haridware sme sa rozhodli začiatkom leta 2009. Všetkých nás spojila joga Systému Joga v dennom živote a účasť na kúpaní sme cítili aj ako príležitosť byť so svojím indickým učiteľom Paramhans svámi Máhešvaránandom.
Vodu z Gangy sme aj pili, aj sa v nej umývali
Najviac času sme trávili v trojke s psychologičkou Jankou Dudinskou a riaditeľkou školy Ľubicou Karpatyovou. Naše priateľstvo počas trojtýždňového pobytu v Indii bolo výhodou. Podržali sme sa, keď niektorá z nás mala slabšiu chvíľku. Veď úplne odlišné životné, kultúrne, klimatické aj stravovacie podmienky občas dali zabrať. V slovenských médiách vraj prebehla pred hlavným kúpaním 13. apríla večer správa, že Slováci majú veľké zdravotné problémy. „Myslím, že to boli rovnaké adaptačné problémy, aké majú ľudia, ktorí cestujú do klimaticky odlišných krajín, napríklad, do Grécka, Egypta či Jordánska," skonštatoval lekár v skupine Roman Bednár. „Organizmus sa musí v týchto krajinách adaptovať na horúčavy a stravu. Veľmi dôležité však počas Kumbhamely bolo dodržiavať prísne hygienické opatrenia."
Z nášho pohľadu práve hygiena nebola silnou stránkou Indov. Ku Gange sme prišli tesne po východe slnka. Privítala nás prebúdzajúca sa rieka, neskutočné množstvo jednoduchých stanov na jej brehoch, veľa posedávajúcich Indov, psy, tučné opice pobehujúce po ceste. Sem-tam sa objavili vychudnuté kravy. Všade však množstvo prachu.
V oblasti Haridwaru totiž veľmi málo prší, a tak sme sa s prachom nevyhnutne museli skamarátiť. Nakoniec sme si ho doniesli domov nielen v šatách a na chodidlách, ktoré sa nedali umyť, ale aj v nádobách, aby nám pripomínal chvíle pri Gange.Ganga nám však poskytla všetku vodu, ktorú sme potrebovali. Prefiltrovanú sme ju pili, Indovia nám z nej varili, kúpali sme sa v nej, používali sme ju v provizórnych sprchách. Tri litrové hrnčeky na jedno sprchovanie. Umytie intímnych častí tela v „stupacom" záchode - jeden hrnček. Veľmi rýchlo sme si na šetrenie s vodou zvykli. Po návrate domov konštatujeme, že na Slovensku neskutočne všetkým plytváme a žijeme v porovnaní s Indmi v sterilných podmienkach a príliš komplikovane.
Pred odchodom do Indie nás mnohí varovali pred Gangou. Tradične operovali plávajúcimi mŕtvolami a špinou. My sme však bývali v kempe, ktorý bol na jej hornom toku. Ganga v tých miestach opustila Himálaje a prinášala v rozvetvených ramenách chlad veľhôr. Ten sme ocenili pri každodennom popoludňajšom kúpaní v horúčavách do štyridsať stupňov.
Kúpanie v Gange počas Kumbhamely 2010 pritiahlo milióny Indov. FOTO: ARCHÍV AUTORKY
Kúpanie v posvätnej rieke bol rituál
Kumbhamela je pestrofarebný festival spojený s kúpaním v Gange. Tohtoročná Kombhamela sa začala 14. januára a končila 14. apríla. Presné dátumy obradných kúpaní určuje postavenie Slnka a planéty Jupiter. Kumbhamela býva každý rok na inom zo štyroch miest. Jedným z nich je Prayag blízko mesta Allabahad, druhým Haridwar pod Himalájami, tretím Ujjain a posledným Nasik.
Prečo práve tu? Podľa legendy práve na tieto miesta dopadli štyri kvapky amritu, nápoja nesmrteľnosti, a tak sa na nich stretajú každoročne desiatky miliónov ľudí. Podstúpia rituálny kúpeľ v Gange, v ktorej je vraj silná vesmírna energia, ktorú cez svoje vlasy pustil na Zem Boh Šiva. Rieka tak ponúka očistenie, bohatstvo, plodnosť a odplaví hriechy tých, ktorí sa v nej kúpali. Nejde však iba o obyčajné kúpanie. V stanovených termínoch hlavných kúpeľov prichádzajú ku Gange pestrofarebné sprievody, na čele ktorých v alegorických vozoch sedia indickí svätci, svámiovia či mahamandalešvári. Zídu často z Himalájí, prichádzajú z ášramov, akýchsi kláštorov, z celej Indie. Milióny ľudí ich víta kvetmi, kvetinovými málami, zdravia kývaním či pokrikmi. Obrovský ľudský oceán sa snaží tiež ponoriť do Gangy, prípadne chytiť aspoň jednu kvapku vody, ktorú špliechajú na breh svätci.
Keďže počas hlavného aprílového kúpeľa očakávali Indovia pri Gange obrovské množstvo ľudí, medzi ktorými by sme sa my, Európania, ľahko stratili, určil Paramhans svámi Máhešvaránanda pre nás termín 12. apríla. Napriek tomu náš sprievod chránili vojaci a policajti, ktorí nám uvoľňovali cestu k rieke na mieste zvanom Hariki Pauri. Ganga tu bola prudká a vchádzalo sa do nej po schodoch.
Malé popoludňajšie a večerné rituály sme robili však aj v Gange pri našom kempe. Vždy sme rieku pozdravili a poprosili, aby nám dala všetko, čo potrebujeme. Pri západe Slnka bol rituál osobitne silný. Po ňom vždy jeden z panditov či jeden zo svámiov pustil na rieku štyri zapálené sviečky urobené z ghí, masla, na tanieri zhotovenom z banánových listov.
Z tanierov z banánových listov sme jedli
Stravu nám pri Gange zhotovovali Indovia. Mladí chlapci, ktorí veľmi nestáli o našu pomoc pri varení. Varili však fantasticky. Mali sme problém jesť málo a nejesť všetko. V horúčavách plné brucho bolo skôr nevýhodou, ale ťažko sa vravelo nie. Sedeli sme totiž v radoch na zemi, pred nami taniere vylisované z banánových listov, na nich mištičky na polievku tiež z banánových listov. Chlapci a dievčatá chodili pomedzi nás a vďačne nám pridávali aj tri, štyrikrát, ak sme ich nezastavili.
Čo sme jedávali? Na raňajky zvyčajne kašu z obilnín a indický biely čaj, na obed dusenú zeleninu, tzv. sabdží, s ryžou alebo zemiakmi, veľmi často k tomu na sucho alebo oleji vyprážané indické pochúťky. Napríklad, čapáty či puri. Na večeru bývala ľahká polievka najčastejšie s čapáty, indickým nekvaseným chlebom pečeným na otvorenom ohni. Mňam.
Taniere a misky zhotovené z banánových listov sme po jedle neumývali, ale vyhadzovali. Vraj ich pojedli kravy alebo boli biologicky rozložiteľným odpadom. O akú-takú čistotu na Kumbhamele sa starala indická vláda, okolo rieky bolo veľa vojakov a policajtov. Akonáhle sa však festival kúpania 14. apríla skončil, vláda stiahla všetky svoje sily a podľa slov Paramhans svámi Máhešvaránandu hrozili v krajine epidémie. Odporúčal nám od Gangy čo najskôr odísť. Poslúchli sme a po prvom návale na cestách, keď sa robili nepriechodné zápchy, sme 16. apríla od Gangy odišli. Čakala nás Radžastanská púšť.
Na brehoch Gangy sa rozprestierali obrovské plochy stanov. Žili pod nimi všetci, ktorí chceli byť počas sviatku rieky blízko pri nej. FOTO: AUTORKA
