LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Antona Droppu, stíhacieho pilota 1. československej zmiešanej leteckej divízie, zastihla pred 65 rokmi táto nezabudnuteľná správa na poľskom poľnom letisku Poremba západne od Krakova.
„Sovietsky pridelenec vybehol zo svojej kancelárie a kričal na plné hrdlo, že nacisti bezpodmienečne kapitulovali a vojna sa definitívne skončila. Nastal veľký krik, vyhadzovali sme čiapky, objímali sa. Niekto zvolal salut, čo vo vojenskom slovníku znamená, že akékoľvek zbrane a rakety idú na počesť do vzduchu. Skladník vzápätí otvoril zbrojnicu a nebo nad letiskom sme premenili na úžasnú farebnú benátsku noc," zaspomínal čoskoro 90-ročný plukovník vo výslužbe z Liptovského Mikuláša.
„Ani to nám nestačilo, naskákali sme do odstavených lietadiel a spustili paľbu z guľometov. Na záver prišli na rad aj osobné zbrane, z ktorých sme vypálili symbolické salvy na naše mestá, Prahu, Bratislavu, Ostravu a Brno, pousmial sa pri myšlienke, čím by bojovali, keby správa o konci vojny nebola ešte úplne definitívna. Veru neviem, lebo doslova všetku muníciu sme v tej víťaznej eufórii za pár minút vystrieľali do vzduchu," skonštatoval.
Radosť zo skončenia vojnových hrôz sa podľa neho v mysli každého vojaka miešala s obrovskou úľavou. „Jednoducho, tešili sme sa zo života, že sme nezahynuli a mysleli pritom na našich kamarátov, ktorí nemali to šťastie a padli v boji. Boli sme presvedčení, že už viac nepotrebujeme žiadne zbrane a vo svete zavládne trvalý pokoj a mier," dodal jeden z trojice slovenských vojnových veteránov, ktorým udelil ruský prezident Dmitrij Medvedev počas svojej nedávnej bratislavskej návštevy Rad priateľstva.
Anton Droppa. FOTO: MICHAL PAŠKA
