Nedeľa, 23. február, 2020 | Meniny má Roman, Romana

Indovia majú matku vo veľkej úcte

Radžastanská púšť južne od indickej rieky Ganga nás privítala príjemným vetríkom. Dni boli oveľa horúcejšie ako pri Gange. Dvadsaťštyri hodín denne sme boli naložení vo vlastnom pote.

Bhari Khatu, indická dedinka v Radžastane. V pozadí prach púštneho piesku.Bhari Khatu, indická dedinka v Radžastane. V pozadí prach púštneho piesku.(Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

Radžastanská púšť južne od indickej rieky Ganga nás ráno privítala príjemným vetríkom. Dni boli oveľa horúcejšie ako pri Gange. Teplomer v tieni sa šplhal k päťdesiatim stupňom Celzia, a tak sme dvadsaťštyri hodín denne boli naložení vo vlastnom pote.

LIPTOVSKÝ HRÁDOK. RADŽASTAN. Do ášramu (podľa európskeho vnímania akási modlitebňa) v Kailáši v Radžastanskej púšti sme cestovali osemnásť hodín s asi troma niekoľkominútovými zastávkami. Jednu, dve urobil šofér dobrovoľne, na tretiu sme ho donútili. On, zdalo sa, vôbec nepotreboval prestávky. Šoféroval sám a evidentne mu dlhá jazda nerobila problém. Dohliadal na neho bôžik nad riadiacou doskou vozidla.

Sošky rôznych bôžikov či bohýň mali pod predným oknom všetci vodiči. Ten náš mal v kabínke vedľa seba aj mladého Inda, ale počas jazdy sa s ním nestriedal. Skôr sme mali pocit, že Ind robil druhé oči šoférovi. Ten sa totiž nepredstaviteľne blízko obchádzal s inými autami. S doširoka otvorenými očami sme pozerali na blížiace sa autá, ktoré do poslednej chvíle išli priamo na seba.

Indovia majú matku vo veľkej úcte

Za osemnásť hodín v autobuse sme prešli okolo štyristošesťdesiat kilometrov. Autobusy chodievajú totiž priemerne štyridsiatkou, tak sme si cestu poriadne dlho odsedeli. Mohli sme však pozorovať rôznorodosť krajiny. Väčšina políčok bola obrobená, kde mali rozvod vody, aj zelená. Kde rástli obilniny, bola žatva. V Indii totiž dozrieva úroda trikrát do roka a na poliach pracovali väčšinou ženy v nádherných farebných sáry. Rovnako krásne oblečené pracovali aj na stavbách pri miešačke či pri príprave jedla v kuchyni.

Najviac sme ich však obdivovali s nákladom na hlave. Dokázali rozprávajúc sa ísť s džbánom plným vody umiestneným na hlave bez toho, aby si ho pridržiavali. Takto prenášali aj veľké tašky či balíky raždia. Pritom si vykračovali elegantne s krásne vystretým chrbtom. Nejedna misska by im mohla závidieť. Boli žensky ženské.

Okolo ciest, ale aj po nich sa prechádzali kravy. Boli suché ako krajina, ktorou sme šli. Takmer všetkým trčali spod bledej kože rebrá. Šoféri ich obchádzali, ale pokojne na ne aj trúbili. Nezdalo sa, že sú až také posvätné, no Indovia si kravy veľmi vážia ako živiteľky. Dokonca využívajú aj ich trus. Práve z neho sa týčili okolo ciest pyramídy. Indovia ho sušili v košíkoch, takže každá pyramída sa skladala z niekoľkých vrstiev košíkových útvarov.

Keď indické deti zbadali autobus plný Európanov, vykyvovali. Rovnako sa správali aj dospelí. V mnohých oblastiach sme pre domorodých obyvateľov boli atrakciou. Fotografovali nás, úctivo zdravili. Indovia majú veľkú úctu najmä k matkám, a tak sa stalo, že ženám so šedinami sa klaňali, zdravili ich Hari om, matadží. Buď pozdravená, matka. Na letisku sme boli svedkami zvítania synov s matkou. Skôr ako ju objali, sklonili sa k jej nohám.

Indky v pestrofarebných sáry. Rovnako krásne boli na poli, pri miešačke či doma. FOTO: ARCHÍV AUTORKY

Ráno v púšti spievalo všetkými zvukmi

Radžastanská púšť nás ráno privítala štebotom rôznych vtákov. Každý zdravil nový deň svojím spôsobom. Rozoznali sme medzi nimi najmä dudky a papagáje. Do ich pozdravov sa odrazu ozvali zvony a hlas mušle. Oba zvuky zvolávali ľudí na raňajšiu modlitbu.

Asi do desiatej hodiny indického času, je štyri a pol hodiny vpredu pred stredoeurópskym, sme dokázali normálne fungovať, meditovať v hale ášramu, obdivovať púšť, spoznávať stromy odolné voči teplotám a suchu. Po desiatej sme zvyčajne zaľahli v džupách, okrúhlych domčekoch, a prečkali horúčavy. Teplomer sa v tieni raz-dva vyšplhal k päťdesiatim stupňom Celzia. Dvadsaťštyri hodín denne sme tak boli vo vlastnom pote.

Prekvapením pre mnohých z nás bolo to, že v piesku púšte rástlo mnoho stromov. Tiahli sa až k horizontu, kde sa zvyčajne dvíhal prašný oblak púštneho piesku. Stromy mali tvrdé a maličké listy, aby odparovanie bolo čo najmenšie. Mnohým z nich Indovia pomáhali prežiť tak, že ich kmene obaľovali pichľavým raždím alebo stavali okolo nich zábrany z tehál. Inak by sa veľmi skoro stali potravou pre kozy a ťavy.

Prejsť cez cestu v meste je umením

Osobitné čaro si zachovávajú indické mestá. Jaipur má vyše štyroch miliónov obyvateľov a v jeho uliciach sa pomedzi vozidlá miešajú kravy, slony, ťavy, pobehujú rikše či malé motorové autíčka, tzv tuktuky. Prejsť cez túto spleť pešo dalo poriadne zabrať. Navyše, popri rušnej ulici stálo množstvo obchodíkov. Ich majitelia striehli na kupujúcich. Keď zacítili, že máte o tovar záujem, okamžite nahodili cenu. Nie nízku. Obchodovanie, ale najmä jednanie o cene tovaru, majú Indovia v krvi. Zaváhali ste? Znížili cenu. Ešte sa vám nezdala? Podali vám kalkulačku, aby ste na nej nahodili sumu, ktorú ste ochotní zaplatiť. Ak videli vo vašich očiach vážny záujem o tovar, išli s cenou dole aj o viac ako polovicu.

Remeselnícka jaipurska ulica ukrývala, okrem iného, aj výrobu tradičných indických diek. V dielni pracovali takmer výlučne ženy. Spod ich rúk vychádzali jemnučké niekoľkovrstvové bavlnené deky. Ich vrchná a spodná strana bola potlačená indickými pestrofarebnými vzormi, ktoré ručne tlačili akýmisi pečiatkami. Cena deky v Európe? Okolo tridsať eur. U obchodníka v Indii sa pohybovala v priemer šesť eur za jednu.

V indických obchodíkoch je zvykom, ak vojdete do vnútra, pohostiť kupujúceho čajom, modernejšie pepsi či coca colou. Oba nápoje v súčasnosti ovládli Indiu. Nájdete ich doslova všade. Vo veľkom meste, opustenom motoreste na okraji púšti, maličkej dedinke, drobnučkom obchodíku či na obrovskom letisku. Cola na rôzny spôsob. Teda aj v obchodíku. Predávajúci vás usadí, povypytuje sa na všeličo. Neslušné je však pýtať sa na ženu. Jeho či vašu. Potom začne divadlo. Obchodník predvádza svoj tovar a čaká, čo si vyberiete. Ak nič, snaží sa nedať najavo svoje sklamanie, ak niečo, nasleduje jednanie o cene.

Cesta na letisko v Dillí bola neskutočná

Cesty v Indii sú hlučné, pestrofarebné a, myslím si, že európski šoféri by na nich neprežili. Z Radžastánu sme odchádzali 22. apríla o jedenástej v noci. Zdalo sa nám, že časť cesty si šofér išiel po svojich kšeftoch, ale nemohli sme to tvrdiť na sto percent, pretože sme nepoznali krajinu. Na nesprávnu cestu nás totiž upozornili iba hrbole. Vedeli sme totiž, že máme ísť po diaľnici. Ale náš šofér sa v konečnom dôsledku ukázal ako majster sveta a jeho jazdu pri letisku v Dillí sme odmenili potleskom. Prečo?

Asi sedemdesiat kilometrov pred Dillí sme sa dostali na štvorprúdovej ceste do totálnej zápchy. Mladý Ind využil odbočku cez protichodné pruhy a chvíľu sme šli popri štvorprúdovke. Potom cesta končila a on bez váhania prešiel do protismeru. Autobus nedýchal. Oproti šli veľké nákladné autá a vyhli sa nám v poslednej možnej chvíli na necelých desať centimetrov. Najprv sme šli v protismere sami, blížiac sa k Dillí, áut v protismere pribúdalo. Nakoniec ostali na krajnici zablokované autá, ktoré šli správnym smerom, a my sme stihli lietadlo. Zdalo sa však, že naši priatelia v druhom autobuse odlet nestihnú.

Situáciu chytila do rúk dvadsaťročná Katarína Mamatejová. Zmyslela si, že odlet lietadla zadrží. Pre všetkých úplne nelogicky sa jej to podarilo. Vrátila sa do letiskovej haly, presvedčila Indov, aby otvorili tesne pred plánovaným odletom znovu výdaj leteniek. Lietadlo tak odštartovalo z Dillí do Paríža s viac ako hodinovým meškaním a na svoju palubu vzalo všetkých. Dokonca aj tých, ktorí sa pre zrušené lety do Európy nedostali skôr.

Neskutočná, krásna, chudobná aj bohatá India. Mnohí z nás už na jedenásťhodinovej ceste lietadlom domov zvažovali, či sa do Indie vrátime o tri roky, či o rok. India nás chytila za srdce.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  2. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  3. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo
  4. Ako si prepojiť auto so smartfónom?
  5. Kto bude ďalší? Hľadajte s nami Učiteľa Slovenska
  6. Potraviny išli ľuďom v núdzi, uvarili 4,7 milióna porcií jedál
  7. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom
  8. Čo by ste mali vedieť pred tým, ako sa pustíte do investovania?
  9. Darujte od srdca pre rozum
  10. Vysoké školy: Ako poslať prihlášku a koľko za ňu zaplatíte?
  1. Tipy na darček pre krstniatko
  2. Trnavská univerzita je kvalitou v popredí
  3. Zvažujete štúdium? A prečo nie v Prahe?
  4. Viete aké je študentské mesto na Slovensku?
  5. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii
  6. Slovensko potrebuje dezinFicovať
  7. Naštartuj svoju budúcnosť na EkF TUKE
  8. Ktorá farba je tá tvoja?
  9. Maturuješ a hľadáš kam na vysokú?
  10. ... viac ako vzdelanie
  1. SME.sk môžete teraz čítať 30 dní úplne zadarmo 17 001
  2. Strávte Veľkú noc inak. Cestujte za dobrodružstvom 8 808
  3. Objavte najkrajšie zastávky na ceste po temperamentnej Andalúzii 8 481
  4. Vyrábali kozmetiku, o ktorú nebol záujem. Napriek tomu prerazili 6 087
  5. Mexiko, Maldivy či Maurícius. Kam ísť za TOP exotikou v zime? 5 157
  6. SME proti extrémizmu na školách 4 643
  7. Bytová kríza. Ako na daňové priznanie? Kam investovať? 4 601
  8. Darujte od srdca pre rozum 4 536
  9. Peniaze z poistky môžete dostať rýchlejšie. Poradíme vám ako 4 315
  10. Iná tvár Turecka: Oplatí sa navštíviť Severný Cyprus? 4 289

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Fašiangový sprievod aj v Palúdzke

Do ulíc mestskej časti Palúdzka zavítal aj tento rok fašiangový sprievod.

Bohatý fašiangový sprievod ulicami Palúdzky.

Deväť týždňov prežili v pivniciach

Vtedy boli malými deťmi, ale na strach, keď sa im nad hlavami triasla zem, nezabudli.

Keď stál v Iľanove front, boli malými deťmi. Ešte dlho po vojne sa pri búrke alebo hluku skrývali pod postele či periny. Na fotografii sprava Elena Múranicová (Gejdošová), Pavla Kubová, Jozef Stanovský a Marta Kubová.

Za Jána a Martinu. Aj v Liptovskom Mikuláši

Na námestie prišlo viac ako tristo ľudí.

Najprv bol počuť spev, potom nárek

Na mestský fašiangový sprievod prišla aj baba v koši, slameniak, smrť aj kôň, ktorý mal odohnať zlých duchov.

Na mestské fašiangy prichádzajú ľudia z mesta, mestských častí, súborov aj blízkych dedín. Vďaka tomu je na fašiangoch v Liptovskom Mikuláši výborná atmosféra.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Muž na Orave prišiel o život, narazil na snežnom skútri do trafostanice

Vodič z Rabčíc nezvládol riadenie a narazil do trafostanice.

Muž vyliezol v centre Nitry na žeriav. Chcel hovoriť s médiami

Muž chcel svojím konaním upozorniť na choré deti, ktoré potrebujú liečbu.

Známu liptovskú minerálku neodporúčajú piť

Rozbory ukázali prítomnosť koliformných baktérií.

Akcia Tiger aj v Banskobystrickom kraji, medzi podozrivými sú aj policajti

Páchatelia si prilepšili vyše piatimi miliónmi eur.

Už ste čítali?