Zlomená čelová kosť a následná operácia dali ružomberskému futbalistovi Milomírovi Sivčevičovi „stopku" v posledných dvoch corgoňligových dueloch ročníka 2009/2010.
RUŽOMBEROK. Tridsaťjedenročný Srb sa zranil v závere prvého polčasu zápasu 31. kola so Senicou. Po hlavičkovom súboji s útočníkom hostí Rolandom Števkom, Sivčevič zostal ležať na trávniku. Potom sa ešte na ihrisko vrátil, ale na druhé dejstvo už nenastúpil.
„Išiel som do výskoku a rovnako aj senický hráč," opisuje tento moment rodák od Nového Sadu. „Obaja sme do tohto súboja dali všetko, nikto nechcel uhnúť. Prudko som narazil do Števkovej hlavy. Počas svojej hráčskej kariéry som mal takýchto stretov niekoľko. Vždy však stačilo pošúchanie hlavy a pokračoval som ďalej."
Vedeli ste v tej chvíli, že je zle?
- Nezvyknem po súbojoch vylihovať na ihrisku. Lenže teraz som pocítil v hlave strašnú bolesť. Chvíľu sa mi nedali ani oči otvoriť. Trvalo to azda aj minútu. Rukou som si držal miesto nad okom, z ktorého strieľala obrovská bolesť.
Prišlo ošetrenie za čiarou a pokus o návrat na hraciu plochu.
- Aj keď som bol silno otrasený, chcel som v stretnutí pokračovať. Myslel som si, že mi to prejde. Veď nešlo ani o žiadnu tržnú ranu, krv sa vôbec neobjavila. Bolesti hlavy ale neustupovali a tiež veľmi zle mi robil silný dážď aj svetlo z reflektorov. Aj chlapci si všimli, že strácam orientáciu. Hru som už ani nesledoval, snažil som sa však vydržať do prestávky.
V druhom polčase ste sa ešte objavili na lavičke.
- V šatni som si na bolestivé miesto prikladal ľad. Preto mi ušlo aj desať či pätnásť minút druhého polčasu. Potom som s ľadom išiel na lavičku.
Čo nasledovalo po zápase?
- Odvoz do vojenskej nemocnice, kde si ma po úvodných vyšetreniach aj nechali. Lekári mi zistili preliačinu v hlave, ktorú som si neskôr aj sám nahmatal. Čelovú kosť som mal posunutú niekoľko milimetrov dovnútra. Nevyhnutná bola operácia. Doktori ma upokojili, že hoci ide o hlavu, nie je to nič nebezpečné, oblasť mozgu nebola zasiahnutá.
Čelo mi vystužili titánovou platničkou. Tú budem mať rok v hlave. Čo sa týka futbalu, ubezpečili ma, že za mesiac by som sa mal na ihrisko vrátiť. Verím, že sa budem môcť zapojiť do prípravy na novú sezónu. Dôležité je, že sa nevyskytli žiadne komplikácie, ani zápaly. Všetko, podľa lekárov, prebehlo v poriadku. V piatok mi vybrali štichy.
Aké máte najbližšie plány?
„Chystám sa konečne ísť domov. Od januára som nebol v Srbsku. Rád by som nejaký týždeň strávil spolu s priateľkou na dovolenke niekde v teple.
Práve po stretnutí so Senicou sa ružomberská „kabína" dozvedela, že tréner František Straka pri mužstve končí. Ako ste vy prijali túto správu?
- Aj mne je ľúto, že tréner Straka nebude ďalej pokračovať. On z nás dokázal vytiahnuť nie sto, ale stopäťdesiat percent. Budem mať na neho len tie najlepšie spomienky. Tento človek vytvoril z nás fantastickú partiu, boli sme ako jedna rodina. Hoci veľa toho už vo futbale dokázal, nikdy nám to nedal pocítiť. Správal sa ako náš kamarát.
Ešte otázka na záver. Ako sa vám v Ružomberku páči?
- Keďže obľubujem skôr menšie mestá, som tu v pohode. Ružomberok leží v peknom prostredí, medzi horami. Doma máme len samú rovinu. Keď mám voľno, neraz sa potúlam po okolitom lese.
