LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Váh už klesá, ale povodne vraj na ňom bývali pravidelne. „Výskyt povodňových situácií na území Slovenska má „dlhú a pomerne bohatú" históriu. Relatívny „povodňový pokoj" v 80. a do polovice 90. rokov 20. storočia spôsobil, že sme si nebezpečenstvo hroziace z povodňových situácií neuvedomovali, resp. možno sme ho až podceňovali," tvrdí Milan Trizna z Univerzity Komenského v Bratislave. „Ich znovuobjavenie preto „prežívame" oveľa intenzívnejšie.
Najdlhšia slovenská rieka Váh sa rozvodňovala takmer pravidelne každý rok. V jezuitských záznamoch sa uvádzajú ničivé povodne z rokov 1652 a 1662, keď veľká voda zatopila celý Trenčín a spôsobila nesmierne materiálne škody. Ďalšie veľké vážske povodne nasledovali v rokoch 1602, 1625, 1683, 1710, 1714, 1736, 1748, 1794, 1813, 1854, 1864, 1876, 1880, 1889, 1894, 1903, 1925, 1958 - 1960 (Bitara, 1998). Povodeň z roku 1813 mala parametre päťsto až tisícročnej vody. Príčinou vzniku povodne boli výdatné dažde v období od 23. do 26. augusta ako dôsledok stretu dvoch cyklonálnych útvarov nad územím západného Slovenska. Pri povodni zahynulo 243 ľudí a dnešné kúpeľné mesto Piešťany bolo úplne zničené.
V roku 1958 sa na hornom Váhu vyskytla povodeň s charakterom storočnej vody. V Liptovskom Mikuláši bolo v okolí mesta zaplavených 21 obcí, ochranné hrádze v okolí mesta boli preliate vrstvou vody s hrúbkou 70 centimetrov. Vyhodnotenie doterajších povodňových udalostí na Váhu jasne ukazuje, že dominantné sú letné, t.j. dažďové povodne."
