Dielnička v Liptovských Revúcach ukrýva niekoľko starých kľukových gramofónov pripravených na rekonštrukciu. Niektoré ich časti sú zhrdzavené, niektoré chýbajú, na všetkých čas zanechal zreteľné stopy. Michal Tokovský však vie, ako na ne.
LIPTOVSKÉ REVÚCE. „Nepochválil sa? Moje zamatové šaty z detstva rozstrihal na platňové taniere," napoly vážne, napoly s úsmevom prezradila Miroslava Tokovská o svojom manželovi. Červený zamat tak vytvoril v starých gramofónoch nové podložky pre gramofónové taniere pod pomerne krehké šelakové platne. Sú hrubšie a ťažšie, ako zvyčajne platne poznáme. Pri ich prehrávaní však bolo počuť nielen hudbu, ale aj šum. Vraj typický pre starú hudbu. Podľa Michala Tokovského práve šum nesmie chýbať pri hudbe v starých filmoch.
Trúbový gramofón. FOTO: ARCHÍV MICHALA TOKOVSKÉHO
Vaša záľuba zbierať a opravovať staré gramofóny nie je zvyčajná. Kde ste k nej prišli?
- Od detstva ma zaujímali všetky starožitnosti. Doslova ma fascinovali a stále fascinujú ich tvary. Oblé, pekné, nie jednoduché. Učarovali mi, aj keď technika v nich nebola dokonalá. Keď som sa dostal k prvému gramofónu, vtedy ma to chytilo naplno. Mal som asi jedenásť rokov. Bol som na prázdninách u sestry starej mamy v malej dedinke v Čechách. Vydala sa za syna bohatého statkára a tam som sa dostal naživo do kontaktu s gramofónom. Bol to kľukový starý gramofón s trúbou.
Druhým podnetom bolo aj to, že ma asi od trinástich rokov zaujala hudba z rokov 1920 až 1931. Populárna džezová, tzv. americký „hot jazz". Nebol to ešte swing. Takáto hudba ma fascinovala aj v starých filmoch, ale zohnať ju na platni bol problém. Na Slovensko sa takmer vôbec nedovážali. Niečo málo sa dá zohnať v Čechách, ale asi pred štyrmi rokmi som staré platne získal cez internet. Splnil som si tak jeden sen: naživo si vypočuť jazzovú hudbu z dvadsiatych rokov minulého storočia z mechanického gramofónu. V súčasnosti sa dajú kúpiť cédečka s takouto hudbou, ale už sú vyčistené od šumov, upravené, nie je to hudba, ktorá znela kedysi. Hudba zo starej platne je autentická a preniesla ma do obdobia dvadsiatych rokov minulého storočia.
Zbierať a rekonštruovať gramofóny som však začal až v roku 2000, keď som sa postavil na vlastné nohy. Staré gramofóny sú totiž finančne aj časovo náročné. Aj súčiastky na ne sú vlastne starožitnosti a treba ich zháňať a, samozrejme, patrične zaplatiť.
Prečo sa na Slovensku takmer nedajú zohnať gramofóny a platne zo začiatku storočia?
- Asi chudobnejší kraj ako ostatná Európa. Slovensko nebolo veľmi priemyselne rozvinuté a nešlo s dobou. Veľa ľudí však ani nemalo peniaze na gramofóny, a preto ich ani u nás nebolo.
Zaujíma vás aj história gramofónov?
- Áno, akosi automaticky sa nabaľovala na mňa aj história vzniku a rozvoja fonografov a gramofónov na svete. Pri rekonštrukcii som potreboval rozumieť ako gramofóny fungovali. Na veľa vecí som prišiel aj skúsenosťami po zrekonštruovaní piatich či šiestich gramofónov, ale každý jeden bol iný. Výrobcov na svete bolo totiž nespočetne veľa. Mnohí ostali zabudnutí. Vznikli však aj svetoznáme značky, napríklad, dodnes fungujúce vo Švajčiarsku Paillard, Thorens a azda najznámejšia His Masters Voice z Anglicka. Ich logom je pes, ktorý sa pozerá do gramofónovej trúby a počúva „Hlas Jeho Pána".
Kufríkové gramofóny. FOTO: ARCHÍV MICHALA TOKOVSKÉHO
Ktoré gramofóny sú vo vašej zbierke najvzácnejšie?
- Trúbový ručne vyrobený. Spočiatku sa vyrábali len také a v súčasnosti sú veľmi vzácne a drahé, zachovalo sa ich totiž málo. Masovejšie boli vyrábané okolo roku 1910 až 20, neskôr s ozvučnicou, ktorá bola schovaná v drevenej skrinke alebo kufríku. Tieto začali byť veľmi populárne začiatkom dvadsiatych rokov, trúbové začali miznúť z trhu, stali sa nepraktické. Teraz sú ozdobou, lebo trúby sa robili veľmi efektné až luxusné. Niektoré boli pozlátené alebo postriebrené, maľované prírodnými vzormi a rôznymi výjavmi, dokonca boli aj trúby vyrobené z dreva, údajne aj zvuk z nich bol krajší. Boli to vyslovene umelecké diela.
Skriňové boli zas ako kus nábytku, od jednoduchších tvarov až po veľmi zdobené a maľované, napríklad, čínskym dekórom. Na vrchu bol gramofón, pod ním vnútorná ozvučnica, odkiaľ vychádzal zvuk a dole priestor na platne. Dalo sa ich tam naukladať až do sto päťdesiat. Salónne gramofóny už boli finančne náročné a obsluhovali ich vo vyššej spoločnosti komorníci alebo sluhovia.
Ako získavate gramofóny do zbierky?
- Všetko hľadám len cez internet a zo zahraničia. Občas sa niekto ozve aj zo Slovenska, zberateľ však nie, takže si myslím, že pravdepodobne som jediný na Slovensku, ktorý sa venuje len mechanickým gramofónom. Plány? Chcem sa ešte zamerať na také typy gramofónov, ktoré boli niečím výnimočné alebo nejakým spôsobom zaujímavé.
Americký vynálezca Thomas Alva Edison v roku 1877 vynašiel fonograf, prístroj na záznam a reprodukciu zvuku. Postupne ho zdokonaľoval a v roku 1878 ponúkal svoj prvý fonograf pre domácnosti za 10 dolárov. Gramofón je prístroj slúžiaci na prehrávanie gramofónových platní. Jeho vynálezcom je Emile Berliner, ktorý si ho nechal patentovať v roku 1887. Vyvinul sa z fonografu. Pôvodne bol mechanický (kľukový), neskôr elektrický. Gramofón má mechanizmus, ktorý otáča platňu na platňovom tanieri. Na konci prenosky je tenučká oceľová ihla, ktorá sa pri prechádzaní „kopčekov", ktoré nesú záznam platne, rozkmitá, a tak vydáva veľmi slabý zvuk. Aby však záznam platne bolo počuť, treba použiť zosilňovač. Gramofón mal najväčší rozmach asi v 50. až 80. rokoch. Gramofón je už 20 rokov, od nástupu cédečiek, na ústupe. CD prerazilo na trhu v porovnaní s klasickým gramofónom z praktických dôvodov. Neobsahuje šum, pokiaľ šum už nie je nahratý, má malé rozmery, čítanie je bezdotykové, a tak je odolnejší voči poškrabaniu.
