LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Anna Bobčáková z Liptovského Mikuláša napísala o nich prácu, s ktorou uspela na celoslovenskej súťaži mladých vedcov a postúpila až na svetovú do Texasu.
Zaujímalo nás, ako sa jej tam darilo?
- Boli tam súťažiaci zo 69 krajín, zo Slovenska sme boli piati. Z 1802 projektov vybrali 478. Celá súťaž bola zameraná na trvalo udržateľný rozvoj. Súťažilo sa v troch kategóriách - energia, inžinierstvo a životné prostredie. Každý súťažný projekt hodnotilo asi sedem-osem porotcov z rôznych amerických univerzít a vedeckých organizácií. Bola to vyslovene posterová súťaž. Projekty boli v angličtine a v angličtine sme ich aj prezentovali. V Texase bolo super, hoci som nič nevyhrala. Spoznala som množstvo ľudí z celého sveta, získala nové skúsenosti.
Zaskočili vás porotcovia nejakou otázkou?
- Niektorí porotcovia mi dávali otázky, ktoré ma prekvapili. Napríklad, prečo mám za sebou päťkrát napísané slovo marmota. Svišť vrchovský tatranský sa po latinsky povie Marmota marmota latirostris a svišť vrchovský alpský Marmota marmota marmota. Myslela som, že to budú vedieť, keď sú vedci a navyše svište žijú aj v Amerike.
Prečo ste si vybrali práve svište?
- So svojím predchádzajúcim projektom Biomonitoring makroskopických vodných bezstavovcov som vyhrala špeciálnu cenu - účasť na medzinárodnom týždni výskumu vo voľnej prírode vo Švajčiarsku. Tam si každý mohol vybrať, aké zviera alebo rastlinu chce skúmať. Svište som si vybrala preto, lebo som vedela, že žijú aj v Žiarskej doline a plánovala som vo výskume pokračovať aj na Slovensku. Naše svište sú vzácne a chránené a keď ich chceme chrániť, musíme poznať ich správanie. Preto som sa rozhodla ich skúmať.
Ako dlho ste pozorovali svište a na čo ste sa zamerali?
- Pozorovala som ich týždeň vo Švajčiarsku a dva týždne v Žiarskej doline v kolónii nad prameňom Smrečianky. V Švajčiarsku som spolupracovala s dvoma Švajčiarmi a jedným Maďarom, doma hlavne so zoológom Pavlom Ballom. Pri pozorovaní svišťov som sa zamerala najmä na pohyby chvostom, ktorý im slúži ako dorozumievací prostriedok. Vztýčený chvost znamená, napríklad, pozdrav, mávanie zhora nadol nebezpečenstvo, keď ním robia osmičky, sú vzrušení. Vrtia ním aj do kruhu, ale to neviem, čo znamená.
Ako sa správali alpské a tatranské svište? V čom boli rozdiely? Mávali chvostami rovnako?
- V Žiarskej doline mávali viac a sú bojazlivejšie. Je to zrejme spôsobené aj tým, že u nás majú viac predátorov. V Švajčiarsku boli svište viac zvyknuté na turistov, mohli sme ich pozorovať zblízka a neprekážalo im to.
Svište sa dorozumievajú aj pískaním alebo hvízdaním, preto ich volajú aj hvizdoše. Pískajú inak naše a alpské svište?
- Vo Švajčiarsku som hvízdanie veľmi nepočula. O Švajčiaroch sa hovorí, že sú chladnejší, možno preto aj ich svište sú menej komunikatívne.
Vráťme sa ešte do Texasu. Čo zaujímavé ste tam videli?
- Boli sme na výlete v NASA. Ukázali nám modely rakiet, premietli filmy. Niekoľkokrát sme videli štart Columbie, ale ako neúspešne skončila, nám nepustili. Vláčikom sme prešli po celom areáli, boli sme aj v hale, kde trénujú kozmonauti, a v prírodovednom múzeu. Najväčším zážitkom pre mňa bolo to, že som sa tam mala možnosť zoznámiť a porozprávať s množstvom ľudí z celého sveta.
