LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Sedem mladých reportérov z mikulášskeho Gymnázia M. M. Hodžu si vzalo na mušku Liptovskú Maru a Prosiecku dolinu.
Liptovská Mara a jej údržba
„V rámci projektu Mladí reportéri pre životné prostredie sme skúmali znečistenie brehov Liptovskej Mary a hľadali možnosti, ako problém riešiť," tvrdia študenti, ktorí na projekte pracovali.
„Od Tibora Ilavského, rybárskeho hospodára pre vodnú nádrž Liptovskej Mary, sme sa dozvedeli, že ročne sa vyzbiera okolo tisíc vriec odpadu."
Mladí reportéri v akcii
„V Prosieckej zátoke sme spolu so Slovenským rybárskym zväzom zorganizovali školskú akciu zameranú na odstránenie odpadu. Zúčastnilo sa na nej sedem reportérov a sedemnásť dobrovoľníkov z gymnázia," informujú stredoškoláci.
Za tri hodiny sa im podarilo vyzbierať stodvadsať vriec odpadu, ktorý triedili na plasty, sklo, papier a ostatný odpad. Naplnené vrecia nechali vyviesť na skládku do Partizánskej Ľupče. Zhodli sa, že veľkou mierou sa na znečistení podieľajú nielen návštevníci, ale aj obyvatelia okolitých dedín.
Okrem odpadu našli aj stavebný materiál, najviac však prevládali fľaše od alkoholu a plechovice od piva, plastové fľaše, hygienické potreby, zvyšky potravín, ale aj kempingové stoličky, nafukovací čln, sedacia súprava či autosedačky.
Ako riešiť problém?
Pôvodcami znečistenia okolo Mary sú, podľa mladých reportérov, turisti, obyvatelia okolitých obcí a náhodní okoloidúci.
Problémy vyplývajúce z turizmu by mali, podľa nich, riešiť súkromné osoby a inštitúcie, ktoré majú úžitok z turistického ruchu. Riešením by mohlo byť zriadenie fondu, ktorý by financoval akcie zamerané na čistenie zanedbaných oblastí.
Problematiku súvisiacu so znečisťovaním obyvateľmi okolitých obcí majú riešiť ich obecné samosprávy. Perspektívou do budúcnosti je umiestnenie veľkokapacitného kontajnera. Za odpad zostávajúci po náhodne okoloidúcich je zodpovedný štát, ktorý by mal zabezpečiť, aby boli na odpočívadlách umiestnené odpadkové koše.
Rozbor pôdy a vody
Po ukončení akcie mladí ľudia odobrali vzorku pôdy, ktorá je počas roka neustále zaplavovaná marskými vodami. Zistili, že hodnoty pH pôdy sú od 6,5 do 7 čo znamená, že pôda je mierne kyslá. Vlhkosť pôdy je 11,5 percenta, pričom hodnota 1,15 gramov na centimeter kubický symbolizuje, že je pomerne ťažká. Obsah dusičnanov a dusitanov je dosť veľký, čo znamená, že sa tieto látky nachádzajú aj vo vode.
Pozitívne pôsobila samočistiaca schopnosť vody a daždivé počasie. Výskum by však nedopadol tak dobre, keby bola vzorka odobraná v letných mesiacoch.
Kvalitu vody z Liptovskej Mary študenti porovnávali s vodou, ktorá bola odobraná na školskom dvore zo studne a z jazierka. Na ich veľké prekvapenie dopadlo jazierko najhoršie. Nebolo len zásadité, ale obsahovalo najviac katióna uhličitanu amónneho zo všetkých vzoriek. Čo sa týka tvrdosti vody, najlepšie obstála voda z Liptovskej Mary, ktorá je stredne tvrdá.
Voda z vodnej nádrže aj jazierka obsahovali fosfáty. Tieto nebezpečné látky sú produktom pracích prostriedkov. Dusitany obsahovala len voda zo studne, ale dusičnany sa nachádzali aj vo vode z Liptovskej Mary. Sú to nebezpečné rakovinotvorné látky, ktorých prítomnosť vo vysokej koncentrácii môže vážne ohroziť zdravie človeka.
Vízie do budúcnosti
V aktivitách budú študenti intenzívne pokračovať. Naďalej plánujú pracovať na odstraňovaní čiernych skládok a na informovaní verejnosti o výsledkoch svojej práce.
Autor: Nikola Pažitná, Antónia Hollá, Veronika Kašáková
