V kaplnke na symbolickom cintoríne na na Stodôlkach v Demänovskej Doline je 146 tabuliek s menami ľudí, ktorí zahynuli v Nízkych Tatrách. Slávnostne ho otvoria v sobotu, 26. júna.
DEMÄNOVSKÁ DOLINA. Prišli o život pri lyžovaní, turistike, zásahom blesku aj pri páde rogala. Štyridsať ľudí zahynulo v lavínach. Najmladšia obeť mala šesť rokov, najstaršia 75. Boli slovenskej, českej, poľskej, nemeckej a maďarskej národnosti
História budovania symbolického cintorína na Stodôlkachsiaha do 50-tych rokov minulého storočia. Ide sa k nemu po ceste od Demänovskej jaskyne Slobody hore Repiskami, kde uvidíte rozložitý Ostredok. Z jeho severnej strany akoby povyskočili do výšky 1200 metrov dva vŕšky, ktoré ľudia pomenovali Stodôlky. Najkratšia cesta k symbolickému cintorínu je z Bielej Púte turistickým chodníkom cez Ostredok. Je tam aj súsošie horskej piety Matka s dieťaťom, ktorého autorom je akademický sochár Alfonz Groma.
„Raz mi povedal: Každá obeť hôr mala matku a ja som chcel vyjadriť žiaľ matky nad úmrtím dieťaťa," povedal Václav Dobeš, dobrovoľný člen Horskej služby a dlhoročný predseda Klubu seniorov Horskej služby Nízke Tatry - sever, ktorý má na vybudovaní symbolického cintorína veľkú zásluhu.
Horská pieta bola aj na námestí
Pieta bola pripravená začiatkom roka 1952 na Bielej Púti a podľa ešte žijúcich pamätníkov malo byť inštalované na Ostredku. V tom čase bola však bola pripravená aj pieta Slovenskému národnému povstaniu - Kameň Jana Švermu, ktorá dostala prednosť. Horská pieta putovala ku kostolu na námestie v Liptovskom Mikuláši. Ľudia sa pri nej zastavovali, prežehnávali sa aj modlili. Autor aj so svojou rodinou bol veriaci, čo bolo neprijateľné pre pofebruárovú vládnucu garnitúru, a tak dielo čoskoro putovalo do depozitu majstra Gromu. V roku 1954 sochu nainštalovali na južnom chrbte Stodôlok. Čoskoro sa objavila prvá tabuľka s menom obete Nízkych Tatier, 16-ročným Aljošom Halašom, ktorý zahynul na Ďumbieri v roku 1942. Potom pribudlo niekoľko ďalších tabúľ.
„Podnetom na vybudovanie symbolického cintorína na Stodôlkach bola pietna spomienka skupiny členov Klubu seniorov Horskej služby (HS) pri príležitosti 40. výročia smrti Vladimíra Šupalu, ktorý zahynul v decembri 1962 v lavíne na Chopku v Priehybskom žľabe. Spomienky sa zúčastnil aj jeden zo zakladateľov Horskej záchrannej služby na Slovensku, nestor HS, Ferko Mrázik, držiteľ rytierskeho kríža. Udelil mu ho prezident Poľskej republiky za obetavú prácu v horskej službe. Zakrátko sa stretla skupina seniorov Horskej služby spolu so zástupcom NAPANT-u, Združenia športových klubov a vtedajším starostom Demänovskej Doliny Štefanom Šramkom a začala prípravu projektu. Projekt vypracoval bez nároku na odmenu František Marga v roku 2000.
Kríž vztýčili pomocou horolezeckých lán
Na cintoríne je šesťmetrový drevený kríž, ktorý vyrezal rezbár Emil Halaj z obce Kriváň. „Prepravovali sme ho horou na streche záchranného vozidla Horskej služby, osadili do pripraveného betónového základu a vztýčili pomocou horolezeckých lán. Stal sa skutočnou dominantou symbolického cintorína. Bol som svedkom, ako sa pri ňom modlila skupina mladých Talianov, ako tam skladali slávnostný sľub novoprijatí členovia Horskej služby," povedal V. Dobeš.
V rokoch 2008 a 2009 vybudovali na cintoríne kaplnku a umiestnili do nej 146 tabuliek s menami obetí. Všetky sú rovnako veľké. Je na nich meno obete, dátum úmrtia, vek, národnosť, miesto a príčina smrti. Pred niekoľkými dňami na kaplnke pribudla tabuľa s nápisom: Úcta obetiam, výstraha živým.
