LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ/JÁCHYMOV. Volali ich mukli, čo je skratka českého názvu „muž určen k likvidaci." Tí, ktorí prežili, a tí, ktorí nechcú, aby sa na túto hrôzostrašnú kapitolu našich dejín zabudlo, sa od roku 1990 každý rok stretávajú v Jáchymove a pripomínajú si Jáchymovské peklo.
Koncom mája sa na pietnom akte stretli už dvadsiaty prvý raz. „Mrzí ma, že táto história je mnohým ľuďom ľahostajná a neuvedomujú si, že neschopnosť poučiť sa z dejín sa spravidla vždy kruto pomstí," povedal v príhovore predseda senátu českého parlamentu Přemysl Sobotka. Poznamenal, že bývalí mukli sú živým svedomím mocichtivých klamárov bez chrbtovej kosti.
Novodobí otroci
Jáchymovské peklo si bol pozrieť aj Kazimír Krivoš z Liptovského Mikuláša. Spýtali sme sa ho, prečo: „Pripomíname si obete vojny a fašizmu, pamiatku ľudí umučených v koncentračnom tábore Osvienčime a iných. Ale aj v čase mieru a socializmu zomierali nevinní ľudia v komunistických koncentračných táboroch a nielen v Jáchymove. Nemali by sme zabudnúť na novodobých otrokov socializmu, aby o nich vedeli aj budúce generácie a nedopustili, aby sa niečo podobné opakovalo. Z osobnej skúsenosti môžem povedať, že život triedneho nepriateľa bol ťažký."
Vie, o čom hovorí, lebo jeho otec bol tiež politický väzeň. Nebol síce v Jáchymove, ale v pracovnom tábore na Sladanej skale medzi Švošovom a Hrboltovou, kde drel v kameňolome. Tábor zbúrali, nezostalo z neho nič. „Všetky tábory dali komunisti zlikvidovať, aby zahladili stopy a nezostali žiadne dôkazy o tom, čo v nich páchali. Jediný čiastočne zachovaný komunistický koncentračný tábor v bývalom Československu je v Příbrame a volá sa Vojna. Je v ňom múzeum, ktorého riaditeľom je bývalý politický väzeň. Najväčší koncentračný tábor pre politických väzňov na Slovensku bol v Leopoldove. Ale aj v Jáchymove bolo veľa Liptákov. Napríklad, Leopold Šida, Pavol Dobrodej, Dobroslav Pustaj, Vladimír Kupčo, Anton Povážsky, Jozef Hanko, Ján Chlepko, Jozef Chovan, Vladimír Kováč, Ján Mlynárik, Adam Droppa st. a mnohí ďalší."
Urán pre Sovietsky zväz
História baníctva v Jáchymovsku siaha do 16. storočia. Najskôr v ňom ťažili striebro, uranovú rudu (smolinec) začali ťažiť koncom 19. storočia. Objavila sa zvyčajne tam, kde končili ložiská striebra. V jáchymovskom podzemí je až 1102 kilometrov štôlní. Najhlbšia šachta mala pod zemou dvanásť poschodí, najnižšie bolo v hĺbke 661 metrov.
Za necelých pätnásť rokov vyťažili väzni v Jáchymove takmer osemtisíc ton rádioaktívneho uránu. Ťažili ho pod priamym dohľadom sovietskych poradcov a všetok putoval do Sovietskeho zväzu, kde ho využívali hlavne pre vojnový priemysel.
Mukli bývali oficiálne v pracovných táboroch, ale výstižnejší názov je koncentračných. Chceli v nich zlomiť alebo zlikvidovať ľudí, ktorí sa odvážili mať iný názor ako komunisti. Niektorí ho nemuseli ani vysloviť, stačilo udanie, krivé obvinenie a po vykonštruovaných procesoch sa mnohí ocitli v Jáchymove. Názvy táborov boli odvodené od názvov baní alebo im dali názvy komunisti. V oblasti Jáchymova, Horního Slavkova a mesta Příbram ich bolo spolu osemnásť. Napríklad Rovnosť, Bratstvo, Nikolaj a Svornosť. Najhoršiu povesť mal láger Vykmanov. Väzni toho tábora pracovali v takzvanej Veži smrti. Nie je priamo v Jáchymove, ale v mestečku Ostrov. Tábor okolo nej bol označený písmenom L ako likvidačný. Vo veži a pod ňou drvili uranovú rudu tí, ktorí nemali prežiť.
Ruský autobus
Do baní hnali väzňov z táborov koridorom z ostnatého drôtu a kde sa to nedalo, prepravovali ich takzvaným ruským alebo jáchymovským autobusom. Vyzeralo to tak, že skupinu sedemdesiat až stopäťdesiat mužov omotali oceľovým lanom, zamkli visiacim zámkom a poháňali. Ak sa niekto pošmykol alebo stratil rovnováhu, najviac na to doplatili tí na krajoch. Tenké lano sa im zarezávalo do tela.
Keď sa väzeň pokúsil o útek, ale niekedy aj vtedy, keď urobil podozrivý pohyb, potkol sa alebo omdlel, zastrelili ho. Jeho príbuzným postali telegram: „Váš manžel (syn, otec, brat) bol zastrelený na úteku. Na pohreb nechoďte." Na zastreleného mukla nútili niekedy jeho spoluväzňov pľuť. Kto to neurobil, dostal bitku alebo išiel do korekcie. Tak volali samotky, malé miestnosti bez okien s nízkym stropom a betónovou podlahou, kde sa vyšší človek nemohol ani vystrieť. Väzni v nich boli po tme a o hlade aj niekoľko dní.
Zomrela na leukémiu
Už v 16. storočí zistil Agricola, že baníci v jáchymovských baniach, v ktorých ťažili striebro, majú často choré pľúca a skôr zomierajú. Vtedy však nevedel, že to súvisí s vysokým výskytom uránových rúd v baniach. Urán ako prvok totiž objavili až v roku 1789 a rádioaktivitu o viac ako sto rokov neskôr. Objaviteľkou rádioaktivity je Márie Curie Sklodowska. Študovala neznáme lúče vyžarujúce z uránovej rudy - jáchymovského smolinca. Zistila, že obsahuje dovtedy neznáme prvky, ktoré nazvala polónium a rádium. V roku 1902 sa jej podarilo z jáchymovského smolinca získať prvý gram čistého rádia. Pochopila a objasnila podstatu rádioaktivity - rozpad jadier atómov. Za výskum rádioaktivity získala aj s manželom Nobelovu cenu za fyziku, neskôr druhú za chémiu. Zomrela v roku 1934 na leukémiu, ktorá bola pravdepodobne spôsobená tým, že pracovala s radioaktívnymi prvkami.
Urán sa v minulosti používal hlavne na farbenie skla a glazúr. Po objave rádioaktivity uránové rudy využívali na lekárske účely aj v priemysle. Počas druhej svetovej vojny ich začali využívať pre potreby jadrového priemyslu a pri pokusoch vyrobiť atómovú bombu.
Historický náučný chodník
Prvý pracovný tábor Vykmanov založili 1. marca 1949, posledný tábor Vojna zrušili 1. júna 1961. V tom istom roku ukončili v jáchymovských baniach ťažbu uránu. Tí, ktorí komunistické koncentračné tábory dali postaviť, ich dali zbúrať a boli by najradšej, keby sa o nich nevedelo alebo sa na ne zabudlo.
Našli sa však ľudia, ktorým záleží na tom, aby aj budúce generácie poznali pravdu a nedovolili, aby sa história opakovala. Založili banícky spolok Barbora a s pomocou politických väzňov, turistov a ďalších ľudí zrekonštruovali aspoň niektoré symboly bezprávia bývalého režimu. V okolí Jáchymova vybudovali historický náučný chodník Jáchymovské peklo.
Začína sa na námestí pri kostole, kde je vybudovaná symbolická Krížová cesta k slobode znázorňujúca jednotlivé komunistické tábory. Chodník vedie po miestach bývalých baní a pracovných táborov. Zrekonštruovali a sprístupnili aj jednu z chodieb v bani Svornosť a korekciu.
Radónovú vodu čerpajú z bane
V Jáchymove sú kúpele, v ktorých liečia pacientov radónovou vodou. Napriek tomu, že radón je rádioaktívny, podporuje vznik liečivých prameňov.
V roku 1864 náhle v polkilometrovej hĺbke bane Svornosť vytryskol prameň a zatopil celú šachtu. Keď sa baníci brodili vo vode, zistili, že má liečivé účinky. Rýchlejšie sa im hojili rany na nohách a menej boleli. Vtedy ešte netušili, že voda obsahuje rádioaktívny radón, lebo bol objavený až v roku 1898. Chýry o liečivej vode sa rýchlo šírili, a v Jáchymove v roku 1906 založili kúpele. Obavy, že po kúpeľoch v radónovej vode budete rádioaktívny, sú podľa odborníkov neopodstatnené. Tvrdia, že keď sa v nej okúpete 21 krát, absorbujete toľko rádioaktivity, ako počas jedného röntgenovania pľúc.
Radónovú vodu do jáchymovských kúpeľov čerpajú z bane Svornosť dodnes. Vznikla pred takmer päťsto rokmi a je najstaršou uránovou baňou na svete. Predtým v nej ťažili striebro. V Jáchymove razili strieborné mince.
