ZÁVAŽNÁ PORUBA. Po vyučení začal pracovať, ale prišla vojna. Ak by nenarukoval, čakala by ho guľka a na fronte bola aspoň aká taká nádej. Peter Agnet na vojne strávil štyri roky. S armádou takzvaného Slovenského štátu po boku Nemecka nastúpil do vojny proti Rusku.
Slovenské jednotky však boli nespoľahlivé, vojaci prebiehali k nepriateľovi. Z Poruby prebehli šiesti a bojovali v 1. československom armádnom zbore pod velením generála Svobodu. Nespoľahlivých prevelili na západný front, až do Talianska.
Po vojne tieto jednotky odmínovávali krajinu od Brna až po Michalovce. „Žil som v strachu o život, neboli to ľahké chvíle, ale vidíte, som tu a bolo mi dopriate dožiť sa vysokého veku."
Dostal vyznamenanie aj od prezidenta
Po vojenčine si spravil majstrovský kurz a začal budovať vojnou zničenú krajinu. Neskôr sa podpísal pod také stavby ako: Vojenské rekreačné zariadenie Smrekovica, Kožiarske závody, Mliekareň, Glejona, Drevoindustria, vysielacia stanica na Chopku, Pilana, vojenské objekty na Mokradi a ďalšie. Zoznam stavieb, kde zanechal svoj rukopis, je dlhý.
Ani ako dôchodca nesedel so založenými rukami. Porubskí murári dôchodcovia postavili objekty, ktoré slúžia aj dnes: zemiakáreň v Liptovskom Mikuláši, rekreačné zariadenie v Žiarskej doline.
Peter Agnet získal viacero pracovných ocenení a vyznamenaní. „Najviac si vážim vyznamenanie Za statočnú prácu, ktoré som dostal od prezidenta pri šesťdesiatich narodeninách," povedal jubilant.
Želá si zdravie a súdržnosť nielen rodiny, ale aj obce
Listujeme v rodinnom albume a hľadíme na fotografiu presbyterov. „Áno, dlhé roky som vykonával v domácom zbore presbytera, zachovala sa aj táto fotografia," poznamenal.
S manželkou vychovali dve deti a tešia sa zo štyroch vnúčat. Deti i vnúčatá navštevujú starých rodičov. „Všetko máme, čo treba, len zdravie potrebujeme a nech rodina a dedina držia spolu ako doteraz," vyjadril želanie Peter Agnet.
