LIPTOVSKÁ MARA. Vybudovanie umelého jazera si vyžiadalo vysídlenie 826 rodín zo 732 domov, spolu to bolo asi 4-tisíc ľudí. Obce zátopovej oblasti ostali pod hladinou napustenej vodnej nádrže.
Liptovská Mara mala krátko pred zánikom 329 obyvateľov v 61 domoch. Stála na úpätí návršia Havránok. Ostal po nej len gotický kostol a budova fary. Kostol potom okrem veže rozobrali a cenné architektonické prvky a časti výmaľby preniesli do Múzea liptovskej dediny v Pribyline.
Neskôr spolu s vežou zrenovovali aj základy kostola, ktoré ostali ako cenné pamiatky po kedysi slávnej obci Liptovská Mara.
Kópia gotického kaštieľa z Parižoviec je v Pribyline
Na vrchu Havránok okrem toho objavili keltské opevnenie osady Kotínov s druidskou svätyňou z prvého storočia pred Kristom a zakomponovali ich do vybudovaného múzea v prírode.
Celkom zatopené sú aj susedné Parížovce. V pribylinskom skanzene je nainštalovaná presná kópia mohutného gotického kaštieľa z tejto obce.
Na západnom okraji nádrže ostala časť Bobrovníka, jeho osád Tvarožnej a Hliníka, kým osady Sestrč a Nežitovce úplne zanikli. Trochu rozdielny osud stihol Liptovskú Sielnicu. Pôvodná historická obec vrátane gotického kostola sa stratili pod vodou. O niečo severnejšie však vznikla moderná obec často nazývaná aj Nová Sielnica.
Historické jadro v Trnovci ostalo nedotknuté
Úplne iný osud mal susedný Liptovský Trnovec. V ňom historické jadro so známym pranierom ostalo nedotknuté, voda zaplavila dolný koniec smerom k bývalej železničnej zastávke. Na blízkom návrší Čierne v susedstve autocampingu vznikla štvrť poschodových domov.
Obec Prosiek ostala nedotknutá, zanikli iba jej osady Nižný a Vyšný Zádiel. Úplne zmizla obec Ráztoky s jej pekným klasicistickým kaštieľom.
Rovnaký osud stihol obce a osady ležiace na ľavom brehu Váhu: Dechtáre, Sokolče a Čemice. Nedala sa zachrániť ani bokom ležiaca Paludza. Premiestnili iba vzácny drevený artikulárny kostol z roku 1729 a umiestnili ho medzi Svätý Kríž a Lazisko.
Pomocná bešeňovská nádrž si vyžiadala obetovať obec Vŕbie s 12 domami. Čiastočne museli ustúpiť aj Liptovský Michal, Vlachy a Vlašky.
Zatopené boli najstaršie osídlené územia
Obce v zátopovom území vodného diela patrili k najstaršej vrstve osídlenia v Liptove. Ich existenciu treba predpokladať však oveľa skôr, ako to dokladá prvá písomná zmienka o nich. K najvýznamnejším patrila určite Liptovská Mara, ktorá vznikla pri kostole pravdepodobne už niekedy v 9. storočí, hoci nežičlivci jej vznik posúvajú až do storočia dvanásteho. Písomne je doložená až v roku 1314.
Kostol bol vybudovaný na kráľovskom majetku, v strede osídlenia Liptova. Pomerne dlhý čas do roku 1449 čiastočne plnila funkciu svetskej správy, zhromažďovala sa v nej liptovská šľachta. Ako stredisko cirkevnej správy bola detašovaná až do roku 1582. V roku 1390 tam odsúdili a upálili falzifikátora kráľovských donačných listín Jána Literáta z Madočian. Časť obecného chotára patrila vtedy panstvu Likava, druhá časť miestnemu farárovi.
Medzi známe liptovské mestečká treba zaradiť Liptovský Trnovec, ktorému kráľ Žigmund v roku 1429 udelil výsady podľa vzoru Partizánskej Ľupče. Súčasne sa mu ušlo aj právo týždenného trhu v nedeľu a výročného trhu na Turice.
Po roku 1449 Liptovský Trnovec postupne prebral funkciu administratívneho strediska po Liptovskej Mare, ktorá ostala iba kultovým strediskom. Ako mestečko sa spomína aj v urbári Likavského panstva z roku 1625, keď tam bolo 30 usadlostí, 13 želiarov s domami a 7 bez nich.
Liptovská Sielnica dostala od kráľa Mateja určité výsady až v roku 1463 a neboli veľké. Poplatky odovzdávali Sielničania kastelánovi Liptovského veľkého hradu.
Mohli variť pivo a dodávať ho aj na hrad, v oblasti súdnictva mali dovolené prejednávať a trestať len menšie previnenia. V okruhu dvanástich míľ boli obyvatelia L. Sietnice oslobodení od mýta.
Richtár bol exponentom vrchnosti. Skromné výsady im potvrdil v roku 1527 aj truckráľ Jan Zápoľský, ktorý podobné výsady udelil aj Bobrovcu. Urbár Likavského panstva z roku 1625 uvádza L. Sielnicu aj Bobrovec ako dediny a nijako ich neodlišuje od ostatných obcí panstva.
Rekreačné využitie priehrady
Popri ekonomickej funkcii, ktorou je výroba elektrickej energie, má Liptovská Mara slúžiť ako oblasť prímestskej rekreácie najmä obyvateľom Liptovského Mikuláša. Oveľa skromnejšie Ružomberčanom.
Pomerne slušne vybudovaný je vopred vytipovaný autocamping v Liptovskom Trnovci, rekreačnou zástavbou, plážovým kúpaliskom, lodenicou, prístavom lodnej dopravy i neďalekým akvaparkom.
Podstatne skromnejšie je na tom stredisko pod vežou kostola z Liptovskej Mary. Okrem prístavu je tam len menšia štrková pláž s chudobnými možnosťami občerstvenia. Južné pobrežie priehradného jazera prezentuje len stredisko v Dechtároch.
Protipovodňovú hodnotu vodného diela ocenili obyvatelia dolného Liptova už viackrát, ale najmä počas tohoročných dažďov a všadeprítomných záplav.
