ZÁVAŽNÁ PORUBA. Osemdesiate roky minulého storočia boli rokmi veľkého rozvoja obce, dodnes stavby z toho obdobia slúžia svojmu účelu. Do dediny neprišlo nič zadarmo, všetko bolo potrebné zabezpečiť. Od peňazí, materiálu až po pracovnú silu. Nemálo pomohla aj Jarmila Kuľhavá.
Taká bola doba, boli aj chyby, ale tie iba ten, čo nerobí nič. Keď sa po rokoch hodnotí hlava obce, zvykne sa povedať: „Čo urobil pre Porubu?" V tomto prípade odpoveď znie, že fakty tvoria doklad snaženia predstaviteľov obce tej doby. Tie sú zapísané aj v obecnej kronike.
Problémy s vodou vyriešili prípojkou
V osemdesiatych rokoch skolaudovali prístavbu kultúrneho domu, v akcii Z postavili dom smútku, telocvičňu, obchod na záhumní, budovali hotel Jaslovské Bohunice, začali výstavbu Tatrínu a pristúpili k výstavbe nového lyžiarskeho vleku.
Objavili sa problémy s nedostatkom pitnej vody. Kravíny na Štepníku pre nízky tlak v potrubí neraz zostali bez vody. Problém sa vyriešili prípojkou z vodovodu, ktorý zásobuje Podbreziny.
Až neskôr prišli na to, že kus dreva upchal potrubie vedúce z rezerváru vody pri chate Opalisko. V týchto rokoch nastal výbuch v sklade uhlia v materskej škole. Porušenú budovu bolo potrebné opraviť a uviesť do prevádzky.
Počas sucha horelo, po dažďoch zobralo hate
Aj vtedy extrémy počasia narobili nemálo starostí. Sucho a nedbanlivosť spôsobili požiar lesa na Hrádku a zakrátko po výdatných dažďoch množstvo vody zobralo hate a poškodilo mosty. Podmoknutý svah pod družstevnými bytovkami letel nadol. Boli potrebné vrty a injektáže.
Dielo sa vydarilo, pomohlo upevniť svah, čím sa stabilizoval. V roku 1985 sa ľudia vyjadrovali v ankete, či chcú elektrinou, či plynom. Zvíťazila elektrina pre cenu a bezpečnosť. Mnohé sa odvtedy zmenilo. V dnešnej dobe sa už riešia alternatívne zdroje energie.
Po dvadsiatich rokoch sa už len spomína na tie časy
Nebolo toho málo, čo sa urobilo za richtárčenia Jána Štrkolca v investičnej výstavbe aj pri skrášľovaní obce. Po dvadsiatich rokoch v rozhovore na to všetko sa už len spomína.
Pri našej návšteve sa nehovorilo len o obci, ale aj o rodine. Spolu s manželkou vychovali Štrkolcovci dvoch synov, tešia sa z piatich vnukov a do rodiny pribudli aj traja pravnuci. Svoje deti čakajú alebo vyprevádzajú. Vyprevádzajú preto, aby sa vrátili a znova sa stretli. „V deťoch pokračuje náš život," poznamenal jubilant.
