Vysokoškolskému pedagógovi Vladimírovi Balcovi, ktorý pochádza z Liptovského Jána, udelil prezident akademický titul profesor.
LIPTOVSKÝ JÁN, BRATISLAVA. Známy filmový režisér a scenárista docent Vladimír Balco vedie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave ateliér Dokumentárnej tvorby. Ako vysokoškolský profesor bude garantovať študijné programy, bez ktorých nie je možné pokračovať vo výchove nových autorov dokumentárnej tvorby.
Kto chce robiť filmárčinu, musí ho baviť a žiť ňou
V súčasnosti netreba mať, podľa V. Balca, obavy o budúcnosť slovenského dokumentu. „Sú ľudia, ktorých filmárčina ozaj baví. Tí do svojho filmu vložia veľa energie a času. Jednoducho žijú filmom. Súčasné technológie umožňujú, aby takýto človek urobil film sám. A často aj dobrý, taký vypiplaný. Nehovorím o filmových amatéroch, ale o autoroch nízkorozpočtových filmov. Iné je to v školských podmienkach. Aj keď je málo peňazí, musia byť zastúpené všetky profesie. Medzi sebou sa študenti musia naučiť spolupracovať, spoznať sa a pochopiť. Od nápadu, výroby filmu až po projekciu a distribúciu," povedal pred časom V. Balco.
Niektorí robia filmy sami, a tak to aj vyzerá
Začínal v roku 1971 v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe. Na vysokú školu ho hneď neprijali. Pokúšal sa o to niekoľkokrát. Až neskôr v roku 1982 vyštudoval filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu na VŠMU. Do roku 1991 pracoval ako režisér v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava. Debutoval filmom Uhol pohľadu. Neskôr nakrútil niekoľko celovečerných filmov. V roku 1986 Pasodoble pre troch, neskôr filmy Postoj, Let asfaltového holuba, Rivers of Babylon a iné.
Situácia medzi filmármi je, podľa nového profesora, v súčasnosti zložitá. Tí, ktorí robia praktické cvičenia a pripravujú sa na filmárske povolanie, sa musia naučiť zohnať si peniaze aj z iných zdrojov ako zo školy, lebo ich to čaká v reálnom živote. „Často vidieť aj „selfmademanov", ale buď pre vlastnú neschopnosť nevedia osloviť spolupracovníkov, alebo aj tí pridelení to flákajú, nemajú k filmu vzťah. Niektorí študenti si preto radšej urobia všetko sami. Žiaľ, často to aj tak vyzerá," vysvetlil aktuálny stav V. Balco.
Na dobré kino treba dobrého režiséra
Domnieva sa, že atraktívne sú takzvané univerzálne profesie, teda kamera, strih, zvuk, scenáristická príprava, z ktorých sa dá po skončení školy uplatniť v rôznych štúdiách, typoch filmov od reklamy, až po dokumentárny, hraný film. Tam všade tieto profesie potrebujú.
„Ak sa však chcú ukázať, potrebujú na to režiséra. Chlebovky a kšefty aj počas štúdia na úkor školských filmov môžu robiť hocikde, ale kino iba s dobrým režisérom. Tak dokážu predať aj svoj talent," dodáva V. Balco.
Na VŠMU pôsobí ešte jeden profesor, pochádzajúci z Liptova, profesor Peter Čanecký, scénograf, žiak slávneho Ladislava Vychodila.
