Všetky tri pobaltské krajiny boli v roku 1940 násilne začlenené do ZSSR a nezávislosť si vydobyli až v roku 1991.
LIPTOV. Po prekonaní trasy na bicykloch od sútoku dvoch riečok a nultého kilometra rieky Dunaj z nemeckého mesta Donaueschingen po vtok tejto rieky do Čierneho mora v Sulinskom ramene v Rumunsku si členovia Liptovského esperantského klu-bu dali nový cieľ cesty.
Smerovali do troch pobaltských republík
S nápadom vystúpiť na najvyššie vrchy štátov Európskej únie prišiel šéfredaktor esperantistického časopisu Ján Vajs z Liptovského Mikuláša. Putovanie tak priviedlo esperantistov do troch pobaltských štátov.
Prvou krajinou bola Litva a výstup na jej najvyššiu horu Aukštojas, ktorý sa nachádza 24 kilometrov od Vilniusu v blízkosti obce Medininkai. Nie často sa stáva, že kráľ príde o svoju korunu a prvenstvo získa korunný princ. V roku 2004 bol premeraný vrch, ktorý sa nachádza približne 500 metrov cez údolie od doterajšieho najvyššieho bodu Litvy - Juozapines Kalnas. Presným meraním systémom GPS sa zistilo, že toto návršie má väčšiu výšku ako doteraz platný najvyšší bod, a tak od roku 2005 kráľ stratil korunu. Dovtedajší korunný princ ho prevýšil o 1,14 metra. Mal totiž výšku 293,84 metra. Pre bezmenný kopec alebo skôr návršie sa viedli spory, ako tento bod pomenovať. Vyhral názov Aukštojas, podľa starej mytologickej báje to bolo meno litovského pohanského Boha, ktorý bol považovaný za tvorcu sveta.
Výstupové tempo im pomohli zrýchliť komáre
Druhý lilipután čakal cestovateľov v Lotyšsku. V blízkosti mesta Madona odbočili na prašnú cestu, ktorá vedie do Vidzemských vrchov. Tam sa nachádza najvyšší bod krajiny. Po polhodinovej strastiplnej ceste uvideli v diaľke vyhliadkovú vežu. Autom sa dostali, podľa informačnej tabule, do lyžiarskeho strediska, zrejme jediného v Lotyšsku. Všade lyžiarsky vlek a chátrajúce budovy. Tu odstavili auto. Pri výstupe na nich zaútočili komáre, a tak zrýchlili výstupové tempo. Asi po 20 minútach sa ocitli na najvyššom bode krajiny s názvom Gaizinkalns s nadmorskou výškou 312 metrov.
Na veži boli poslední pred jej likvidáciou
Na vrchu stojí nedokončená rozhľadňa, ktorá má výšku asi 40 metrov. V rámci prestíže krajín bývalého Sovietskeho zväzu na vrchu postavili pôvodne vojenskú strážnu vežu, aby jej výška prekročila výšku estónskeho najvyššieho bodu aj s výškou rozhľadne.
Stavbu museli ukončiť pre veľkú záťaž na spodok budovy, ktorá praská v základoch. Cestovateľom stavba pripomínala Babylonskú vežu, niečo obrovské a neúčelné. Dokonca ani štýl rozhľadne po dokončení by nespĺňal svoj účel. Esperantisti dúfali, že boli poslední, ktorí túto stavbu z totalitného režimu videli. Kvôli bezpečnosti ju totiž musia zlikvidovať.
Cestu im prekrížil los, od prekvapenia ani nedýchali
Najvyšším bodom Estónska a aj všetkých troch pobaltských republík je Suur Munamägi, čo v preklade znamená Veľká vajcová hora. S nadmorskou výškou 317,6 metra je aj najvyššou horou všetkých pobaltských štátov. Nachádza sa blízko lotyšsko-ruských hraníc v Haanijskej vrchovine.
Na ceste do Národného parku stojí tabuľa Pozor losy, cestovatelia jej však nevenovali pozornosť. Viac ich zaujímala krajina, ale len do momentu, keď im cestu spriečil ozajstný los. Od prekvapenia ani nestihli zdokumentovať stretnutie. Dokonca spomalili až tak, že domáci šoféri si mysleli, že majú pokazené auto.
Výstup na horu začína od parkoviska, na ktorom nikto neplatil žiadne poplatky. Po upravenom chodníku asi po 20 minútach pomalej chôdze prišli k bielej vyhliadkovej veži. Jej výška je 29,1 metra. Pôvodne to bola pozorovacia veža z roku 1939, ktorú v posledných rokoch zrekonštruovali za pomoci fondov EÚ. Podmienka únie: zachovať pôvodný vzhľad.
Vo veži je najvyššie zriadená internetová pošta
Do rozhľadne sa platí vstupné, ktoré je pri použití výťahu drahšie. Prirodzene, vyšportovaní cestovatelia volia cestu po 147 schodoch. Na každom medziposchodí ich zaujme umelecká výstava obrazov s estónskymi motívmi a na predposlednom poschodí aj internetová pošta. Všetci poslali domov elektronický obrázok z predvoliteľnej škály návrhov a esperantským textom. Výborná reklama nielen strechy Estónska, ale aj celej krajiny. Na najvyššej plošine veže sa nachádza orientačná tabuľa s kilometrovníkom.
Body na mosadznej tabuli ukazujú svetové metropoly a vrchy. Napríklad, Sankt Pererburg 330 km, Moskva 690 km, najvyšší vrch Lotyšska - Gaizinkalns je vzdialený 120 km, pri šípke Mount Everest bolo napísané 22. 5. 2003 a 5500 km. Prečo? V tento deň totiž dosiahla estónska expedícia v Himalájach strechu sveta a túto udalosť pripomína pred rozhľadňou aj pamätná tabuľa.
V celosvetovom rebríčku má každá krajina svoj Everest
Európsku úniu zatiaľ tvorí dvadsaťsedem štátov, čo predstavuje dvadsaťsedem najvyšších vrcholov. V celosvetovom rebríčku 196 štátov má každá krajina svoj Everest, v ktorom Litva je na 182 mieste, Lotyšsko na 179 a Estónsko na 178 mieste. Slovenská republika zo svojím Gerlachovským štítom je na 91 mieste vo svete.
Na expedícii do pobaltských republík sa zúčastnili: Ján Vajs z Liptovského Mikuláša, Vlado Škuta st. z Liptovského Hrádku, Peter Baláž z Partizánskeho, Renata Staňová a Iveta Morgošová zo Žiliny a Indré Pileckyté z Litvy.
