Po dlhoročnej prestávke svitá v Jasnej na lepšie časy. Lyžiarske trate na severných a južných svahoch Chopka opäť prepoja lanovky. Spoločnosť prevádzkujúca lyžiarske stredisko plánuje do modernizácie, ktorá zahŕňa aj prepojenie severných a južných svahov Chopka, investovať v priebehu desiatich rokov približne sedemdesiat miliónov eur.
„Momentálne staviame šesťsedačkovú lanovku na trase Záhradky - Priehyba. Realizujeme tak prvý krok k opätovnému prepojeniu severnej a južnej časti strediska. Zároveň nová sedačka posilní prepravnú kapacitu," prezradila marketingová riaditeľa Katarína Šarafínová.
Prvý úsek lanovky bol po havárii v sedemdesiatych rokoch zrekonštruovaný. FOTO: ARCHÍV VLADIMÍR ŠLAUKA
O lanovke z histórie
Prvá lanovka začala v Jasnej premávať pred šesťdesiatimi rokmi a viedla z Jasnej na Lukovú. Do prevádzky ju odovzdali v roku 1949. Postupne začali premávať ďalšie tri úseky cez Chopok, Kosodrevinu až po Srdiečko na južnej strane. Sedačková lanovka typu Roll, vyrobená vo švajčiarskej licencii, mala kapacitu 220 osôb za hodinu.
Pre porovnanie, šesťsedačková lanovka, ktorú momentálne budujú zo Záhradiek na Priehybu, prepraví 2400 osôb za hodinu. Stará dvojsedačka mala odpojiteľný systém uchytenia sedačiek. To znamená, že tie pri dojazde do stanice spomalili, aby mohli lyžiari pohodlne vystúpiť.
Roll-ka vyrobená vo švajčiarskej licencii, premávala takmer päťdesaťročí . FOTO: ARCHÍV VLADIMÍR ŠLAUKA
Inšpiroval sa Alpami
Myšlienku postaviť na Chopok lanovku prvýkrát verejne vyslovil Alojz Lutonský v roku 1936. Rodák z Moravy sa aktívne venoval turistike, cestovnému ruchu a speleológii. Myšlienkou výstavby sa inšpiroval hlavne na svojich cestách po alpských krajinách. „Keď sme v roku 1935 s členmi tatranskej Horskej služby hľadali študenta Slavíka, ktorý zahynul na Ďumbieri a videli sme kvalitné lyžiarske terény, dospeli sme k záveru, že by bolo fajn mať lanovku v Liptove," uvádzal v rozhovore v časopise Lanovky a vleky v roku 1980 Alojz Lutonský.
Dôvodom na výstavbu lanovky v Demänovskej doline neboli len kvalitné lyžiarske terény s polročnou snehovou pokrývkou. Dôležitú úlohu zohral aj prístup k nim. Najvhodnejšia možnosť, ako sa dostať na hrebene Nízkych Tatier zo severu, existovala práve v Jasnej. Istú úlohu zohrala aj cesta, ktorá viedla k Demänovským jaskyniam už od roku 1929.
Chlapi nezabezpečovali len jej prevádzku, ale starali sa aj o údržbu. FOTO: ARCHÍV VLADIMÍR ŠLAUKA
Výstavbe verili len optimisti
„V tom čase kultivované prostredie končilo pri jaskyni Slobody. Ďalej chýbalo šesť kilometrov cesty na stavenisko bez energie a spojenia. Takže výstavbe dôverovali len lyžiari optimisti," povedal v roku 1980 Alojz Lutonský.
Aby výstavbu lanovky, ľudovo nazývanej aj sedačka Lutonský, verejne spropagoval, každoročne usporadúval spolu s mikulášskymi priaznivcami lyžovania, zjazdové preteky o Cenu Demänovských jaskýň. Prvýkrát lyžiari pretekali na jar v roku 1939.
Veľkolepé plány výstavby lanovky prerušila druhá svetová vojna. V tom čase začali Švajčiari v Alpách budovať sedačkové lanovky typu Rool.
Pohľad z medzistanice na Demänovskú dolinu, uprostred je Ostredok. FOTO: ARCHÍV VLADIMÍR ŠLAUKA
Stredisko Nový Ploštín
Po vojne doniesol Alojz Lutonský zo švajčiarskeho strediska Flims propagačný materiál o dvojsedačkách Rool. Jeho návrh na výstavbu Riaditeľstvo pre cestovný ruch schválilo 25. mája 1945.
Pozemky, na ktorých mala nová lanovka stáť, patrili ploštínskemu urbáru. Ich majitelia si nárokovali, aby sa stredisko volalo Nový Ploštín. Neskôr v súťaži, ktorú vypísalo Riaditeľstvo pre cestovný ruch, však zvíťazil názov Jasná. Súčasne s lanovkou dobudovali prístupovú cestu od Demänovskej jaskyne slobody po údolnú stanicu lanovky. Štátny plánovací úrad v tom čase chválil aj prvý územný plán pre osadu Jasná. Prvý úsek lanovky Jasná - Luková spustili do prevádzky 23. októbra 1949. Postupne odovzdali do prevádzky ďalšie úseky. Posledný Kosodrevina Chopok začal premávať 29. augusta 1957.
Dôvodom výstavby neboli len svahy s polročnou snehovou pokrývkou. FOTO: ARCHÍV VLADIMÍR ŠLAUKA
Boli prví v Európe
Už začiatkom dvadsiateho storočia po čiastočnom sprístupnení Demänovskej jaskyne Slobody storočia bola doprava ekologickým problémom. Úzku cestu síce po vojne rozšírili, no problém nevyriešili. Nová lanovka návštevnosť doliny ešte zvýšila.
V tom čase plánovali aj výstavbu úzkorozchodnej elektrickej železničky, podobnej ako je vo Vysokých Tatrách. Projekt sa nakoniec neuskutočnil, pretože nemal podporu. Len málo ľudí verilo, že do doliny budú chodiť státisíce návštevníkov.
„Keby som mohol predbehnúť čas, zrealizoval by som utopický nápad. Budoval by som veľkokapacitnú lanovku. Premávala by z Liptovského Mikuláša po skalách doliny k Ľadovej jaskyni a jaskyni Slobody. Odtiaľ by som pokračoval až do Jasnej. Už keď sme chceli preklenúť Chopok zo severu na juh lanovkami, považovali sme to za nemožné. Nakoniec sme boli prví v Európe. Keby sa výstavba nekomplikovala, mohli sme byť prví na svete. Takže to, čo navrhujem dnes, nemusí byť v budúcnosti utópia či fantázia, ale realita," povedal Alojz Lutonský.
Lanovku vyradili z prevádzky 24. júla 1997 z technických dôvodov v čase, keď jej autor Alojz Lutonský ukončil svoju životnú púť.
Nezávislá lanovka
Momentálne je sever a juh prepojený provizórne lyžiarskymi vlekmi. Spoločnosť, ktorá prevádzkuje stredisko v Jasnej, plánuje kompletne spojiť severné a južné svahy Chopku v dvoch etapách, približne do roku 2013. Na prvom úseku bude jazdiť zo Záhradiek na Priehybu šesťsedčková lanovka, ktorá je momentálne vo výstavbe .
Na druhom úseku z Priehyby na Chopok by mala premávať lanovka typu Funitel. „Funitel je kabína na dvoch lanách, ktorá je minimálne závislá od vetra. S výstavbou by sme chceli začať už na budúci rok, teda v lete v roku 2011," prezradila na záver Katarína Šarafínová.
