Aj keď okolo sena robila kedysi celá rodina, z bockých lúk ho znášali vraj iba ženy. Na podujatí Bocké batohy si však špeciálnu techniku viazania a nosenia batohov vyskúšali aj muži.
VYŠNÁ BOCA. Mohlo sa zdať, že minulú stredu na Daniela okolo Baníckeho domu vo Vyšnej Boci sa pohybovali len kopy sena. Nebola to pravda. Pod nimi bol vždy človek.
Najprv ženy z občianskeho združenia Ramža Eva Madejová a Martina Mäsiarová, potom si ženskú robotu vyskúšali aj prizerajúci sa chlapi. Niektorí iba zavzdychali pod kopou sena, ktorú si sami naviazali, a tvárili sa ako vzpierači.
Majiteľ zanechal dom štátu
„Veľmi som sa potešila, že Bocké batohy boli na Daniela," skonštatovala starostka Vyšnej Boce Ľubica Trégerová. „Pôvodný majiteľ domu sa totiž volal Daniel Bömher. Keďže nemal deti, nechal dom štátu, ktorý postupne prešiel do správy Liptovského múzea Ružomberok."
Všetky predmety v expozícii v Baníckom dome, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, sú pôvodné. Približujú súčasníkom život skutočných bockých ľudí. „Böhmerovcov som osobne poznala. Často som k nim ako dieťa chodievala. Boli to veľmi pracovití ľudia, " doplnila starostka.
Správca seno rozhádzal
S čučoriedkovými a tvarohovými kysnutými koláčmi prišli na slávnosť sena ženy. Vraj koláče patria k senám. Najmä tvarohový je, podľa slov Ivety Zuskinovej, riaditeľky Liptovského múzea Ružomberok, typickým bockým koláčom.
„Nosenie sena v batohoch na chrbte bolo jednou z rarít Vyšnej Boce, ktorá bola údelom žien," predstavila Bocké batohy I. Zuskinová.
Skôr však, ako sa mohla akcia uskutočniť, správca domu Juraj Záhradník trávu nakosil, usušil a seno v záhradke porozhadzoval. Na podujatí sa zúčastnili nielen obyvatelia Vyšnej Boce, ale aj zahraniční návštevníci. Ozývala sa čeština a angličtina.
Súčasníci by to nezvládli
Návštevníci v novej expozícii hospodárskych zvierat obdivovali výrobu dreveného šindľa, ale dozvedeli sa veľa aj o chove dobytka vo Vyšnej Boci.
Zaujali ich najmä také špecialitky, ako bolo ustajnenie kráv v zime. Gazda ich vraj prešikovával z jednej lúky na druhú, kde boli zimné maštale. Keď zožrali seno v jednej, dobytok šiel do ďalšej. K tomu ešte bolo treba kravám priviesť vodu v kanvách, vyniesť hnoj, podojiť. „Myslím, že takú ťažkú prácu by sme dnes už my nezvládli," skonštatoval turista.
