Nádherný kút nízkotatranskej prírody je lokalitou s mimoriadne zaujímavým názvom.
RUŽOMBEROK. Tajomstva našej, pomerne neznámej histórie, napomáha postupne objasňovať archeológia a s ňou spojené objavy. Najstaršie dôkazy o živote človeka na dolnom Liptove sú z nálezov travertínov v Bešeňovej, kde žili ľudia neandertálskeho typu. Stopy po osídlení v paleolite sa však našli aj v Liskovskej jaskyni legendárneho Mnícha.
Rozhranie letopočtov severozápadného Slovenska začala formovať púchovská kultúra, ktorá dostala pomenovanie podľa významného archeologického náleziska na Skalke pri Púchove. Na ochranu pred prenikaním cudzích kmeňov Považím smerom do Liptova, postupne vznikali obranné hradiskové centra. Na východnom vrchole Mnícha tak vzniklo osídlenie chránené bezmála 250 metrov dlhým valom.
V okolí Ružomberka to boli ďalšie opevnenia napríklad na Skalách, Malom hradčeku nad Hrboltovou, zaobleným valom bola opevnená Pancová nad Ludrovou, ale existovalo aj hradisko z neobvyklým názvom Lúčny hríb. Nachádza sa v chotári Liptovskej Štiavnice, pod výbežkom Nízkych Tatier, vo výške 560 m.n.m. Výskumom tejto lokality, v ústi Zemianskej doliny, sa zaoberal uznávaný archeológ Karol Pieta, ktorý je známy aj bádaním na starobylom kultovom Havránku. Na Lúčnom hríbe našiel Pieta železné predmety, náušnicu z bronzového drôtu a neskorolaténsku keramiku. Miesto kde boli predmety nájdené sa nachádza pod neveľkým valom ochraňujúcim vrcholovú plošinu.
Z náleziska na Lúčnom hríbe je v expozícií Liptovského múzea uložená neveľká kolekcia črepového materiálu a závesok zo súpravy bronzového opasku. Možno by sa počas výskumu našlo viac artefaktov, no v minulosti bolo nálezisko narušované nekvalifikovanými amatérskymi výkopmi. Napriek tomu, že sa úlomkov zachovalo pomerne málo, vznik keramiky sa dá s určitosťou datovať aspoň do deviateho storočia.
Jestvovanie Liptovskej Štiavnice pred 13. storočím nepriamo dokazuje pôvodná funkcia neďalekého kostola na Kúte. Ranogotický kostolík postavený pravdepodobne v priebehu spomínaného 13. storočia,bol zrealizovaný mimo osídlenie.Mal slúžiť susediacim starším dedinám. A najbližšou takouto dedinou bola Štiavnica.
Autor: František Dejčík