ĽUBEĽA. Podujatie sa uskutočnilo už tretíkrát , ale tohto roku v spolupráci s Miestnym odborom Matice slovenskej v Ľubeli a za podpory istých politických strán a Spoločenstva bývalých urbárnikov v Ľubeli.
Ľudia v dedine vatrou žili už od rána, keď sa Dušan Kubík, Vladimír Magerčiak, Juraj Jaško, Branislav Kubík, Ján Karel, Peter Slavkovský, Ján Oško, Oto Kandera, Mojmír Magerčiak pustili do stavania takmer štvormetrovej vatry. V popoludnajších hodinách už Eduard Gemzický, Jozef a Daniel Oško varili guláš. O občerstvenie v šenku sa postarali Vierka Feriancová, Mária Kubíková, Drahoslava Gemzická a Marta Švecová, o technické zabezpečenie zasa Milan Oško. Všetci ale dúfali, že sa počasie nepokazí. Nemýlili sa, bolo síce pod mrakom, ale nepršalo.
Pri Vatre zvrchovanosti. FOTO: ERIK GEMZICKÝ
Svetlo nemožno prerušiť
Program pri vatre otvorili básňami Lenka Kubíková a Danka Káziková. Starosta Milan Kubík povedal: „Sloboda je vedomie slobody, preto tak nástojím na tom, že aj naša obec má byť a zostať slobodnou, zvrchovanou. Áno, to je dnešný zmysel zvrchovanosti - zvrchovanosť národná má svoj prejav v obci, aj v tej našej. Kto slobodu zná, ten sa s ňou vie aj podeliť a podarovať ju inému. Ľubeľčania sú takí, to dávno vieme, len si to pri vatre pripomíname akosi slávnostnejšie. Pri Vatre zvrchovanosti, ktorá horela v našich predkoch, zaiskrila pri našom osobnom svedectve v roku 1992 a verme, že horí aj v tých, čo idú teraz pri nás a pôjdu po nás. Svetlo nemožno nijako prerušiť, svieti a svieti. Svetlo a sloboda jedno sú, ako je človek a jeho obec, jeho „doma" . Vatra zvrchovanosti horí ako pripomienka nielen slobodného, samostatného a suverénneho Slovenska, ale aj ako pripomienka našej slobody obecnej. Málo či veľa? My chceme slobodu; to je náš cieľ a svätá naša túžba. To štúrovské sa teda naplnilo a my sme boli a sme pri tom. Odpoveď znie - stalo sa veľa. Pamätajme na to."
Mládež by mala poznať históriu
Predseda Miestneho odboru Matice slovenskej v Ľubeli Erik Gemzický poukázal hlavne na dôležitosť pripomínania historických medzníkov z histórie pre naše deti a mládež: „Chceme sa vrátiť k autentickým koreňom kultúrneho a spoločenského života v Ľubeli, ukázať deťom a mládeži, že to ide aj v 21. storočí, a že budeme podporovať talenty a nádeje, ktoré medzi deťmi a mládežou sú. Je to malý cieľ? Neviem, ale cieľ je to náš a pozývam aj vás, aby ste sa ho s nami pokúsili aj splniť."
Zábava v záhrade skončila v noci
Vatru zapálili za Hymny Slovenskej republiky a spevu piesní v podaní speváckeho zboru z Ľubele. Potom si Ľubeľčania pri nej nielen posedeli, ale aj tancovali pri hudbe, či pochutnali na guláši a víne. Zábava v miestnej ovocinárskej záhrade pokračovala do neskorých nočných hodín.
Nechýbal ani dobrý guláš. FOTO: ERIK GEMZICKÝ
