RUŽOMBEROK. Po vyradení z vojenskej školy, ktorú Václav Rubeš absolvoval s vyznamenaním, sa mu dokonca podarilo získať v škole zamestnanie.
V roku 1958 sa oženil a v Liptove si založil rodinu. Radosť mu však po čase zakalilo konanie vojenskej kontrarozviedky v súčinnosti s orgánmi komunistickej strany Československa.
Tá vypátrala, že mal byť v roku 1952 obvinený z vykonštruovanej protištátnej skautskej činnosti. Vôbec im pritom neprekážalo, že ani po niekoľkých krížových výsluchoch mu protištátnu činnosť nedokázali. Vtedy stačilo iba podozrenie. Všemocné orgány komunistickej strany vojenského útvaru rozhodli o jeho okamžitom prepustení z armády.
Ujal sa ho však veliteľ Zdravotníckeho učilišťa a náčelník Vojenskej nemocnice v Ružomberku. Stal sa zamestnancom Okresného úradu národného zdravia v Ružomberku a po územnej reorganizácii v roku 1960 v Liptovskom Mikuláši. Na oboch pracoviskách zároveň propagoval činnosť Červeného kríža, ktorého členom bol od roku 1950. Platnosť jeho členstva potvrdzuje sedemdesiatdvojnásobné bezplatné darovanie krvi.
Politické uvoľnenie privítal
Václav Rubeš sa od roku 1957 aktívne zapojil do činnosti ružomberského odboru turistiky pri vtedajšej Telovýchovnej jednote bavlnárskych závodov. Najskôr ako výkonný turista a potom ako neocenený majster turistiky. Dosiahol aj kvalifikáciu inštruktora cvičiteľov turistiky.
Zo skúseností získaných v skautingu založil, neskôr preslávenú, Lesnú školu turistických oddielov mládeže (TOM). Jedna z nich sa dosť dlho realizovala v Ludrovskej doline. Bol autorom viacerých turistických príručiek a jeho činnosť vyústila do založenia Metodického kabinetu v Ružomberku, využívaného v celej republike.
Václav Rubeš s nadšením privítal obdobie politického uvoľnenia v roku 1968. Verný svojmu skautskému sľubu: Raz skautom, navždy skautom sa odvážne pustil do obnovenia skautingu. Postupne vznikal úspešný a mohutný skautský zbor. Ružomberok sa stal sídlom Podtatranskej oblasti šiestim okresom a na zakladajúcom sneme ho plénum zvolilo za oblastného vodcu.
Čas normalizácie
Po dvoch rokoch eufórie a uvoľnenia v spolkovej činnosti prišiel opäť zlom. Politická normalizácia pod vedením Gustáva Husáka znamenala pre skautských činovníkov zákaz práce s mládežou.
Pre Václava Rubeša to znamenalo opätovné vyšetrovanie, sledovanie Štátnou bezpečnosťou, prepustenie z práce, represálie, ponižovanie celej rodiny. Tak to šlo až do roku 1989.
Počas tohto pamätného roka sa postupne kontaktoval s dosiaľ žijúcimi skautskými spolupracovníkmi z päťdesiatych, ale najmä zo sedemdesiatych rokov a začala sa tretia obnova skautingu na Slovensku.
Začiatkom januára 1990 sa v Ružomberku zišli tí najskalnejší, aby si navzájom vymenili informácie o plánovanom konaní IV. Celoslovenského skautského snemu, ktorý zvolali na 27. mája 1990 do Žiliny.
Delegáti zvolili Václava Rubeša za kmeňového náčelníka skautingu na Slovensku. Pri svojom skautskom sľube v mladosti prijal meno Akela a v kruhu svojich ho začal opäť používať. Tentoraz už bez strachu z prípadných politických nepríjemností.
Akela a skauting
V septembri 1991 Akela obnovil oddiel starších skautov a vznikla skupina ružomberských Oldskautov. Tí sa hneď, v spolupráci s rakúskymi skautmi, ujali roznášania Betlehemského svetla.
Piaty celoslovenský snem skautov a skautiek postavil Akelu na čelo organizácie, stal sa náčelníkom Slovenského skautingu.
Únavné dochádzanie do Bratislavy ho primälo k tomu, aby v ďalších dvoch rokoch na funkciu náčelníka nekandidoval. Po asi piatich rokoch príprav sa V. Rubešovi Akelovi podarilo 22. februára 1997 otvoriť Skautské múzeum v Ružomberku. Bolo prvé a dovtedy jediné v takzvanom východnom bloku.
Skautské múzeum
Múzeum na Bernolákovej ulici sa postupne stalo metodickým, ale aj historickým centrom strednej Európy, študijným a konzultačným strediskom poslucháčov niektorých typov slovenských vysokých škôl. Uznávajú ho v štrnástich národných organizáciách Európy. Vedenie múzea uskutočnilo aj desať ročníkov Medzinárodných stretnutí skautských zberateľov.
Skautské múzeum má svoju edičnú a publikačnú činnosť nazvanú Edícia Stopa a doteraz vyšlo v nej dvadsaťdeväť titulov.
K 75. narodeninám Václavovi Rubešovi udelili veľa uznaní, ocenení, diplomov, cien. On je však naďalej skromný, no stále aktívny. Za jeho medzinárodné aktivity mu udelili poľský Harcerský kríž, vysoké vyznamenania od českého Junáka i pamätnú medailu rakúskeho skautského zväzu.
Zaujímavosťou je vydanie poštovej známky s jeho portrétom, ktorú mu k životnému jubileu venovala rodina Nociarová z Ružomberka.
Autor: František Dejčík
