Reprezentovali Slovensko v dvoch kategóriách: Tanec a Záchranár.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Trinásťročný Kristián Karabín, ktorý sa v rámci Slovenska umiestnil na prvom mieste v kategórii Tanec, s úsmevom prezradil: „Môj malý brat rád sleduje rozprávku No počkaj!, tak mi napadlo, že podľa nej vymyslím svoju prezentáciu."
Realizácia nápadu cez konštrukciu robota až po pohyby, ktoré by mal vykonávať, mu trvala dva roky. „Robot je z Lega, má v sebe motory, senzory, jeho hliníkovú konštrukciu mi pomáhal zmontovať ocino. Hlavu sme vyrobili z polystyrénu, na telo som použil purpenu, tapetové lepidlo, dokonca aj bratove pančuchy." Výsledný robot „vlk" meria necelých stodvadsaťpäť centimetrov, robot „zajac" má asi osemdesiat centimetrov. V Singapure prezentácia No počkaj! zaujala a Kristiánovi zabezpečila miesto medzi štrnástimi najlepšími tímami sveta.
Robot obchádza prekážky
V kategórii Záchranár skončil štrnásťročný Michal Fajmon v celoslovenskej súťaži na druhom mieste, v rámci sveta však obsadil deviate miesto. Jeho robot netancuje, ale obchádza prekážky a hľadá predmet, ktorý musí dopraviť na určené miesto.
Marek Kacian, učiteľ informatiky pracujúci v Základnej škole na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku, vysvetlil: „RoboCup je medzinárodná súťaž podporujúca umelú inteligenciu, robotiku a príbuzné oblasti. Jej hlavným cieľom je do roku 2050 zostrojiť tím humanoidných robotov - futbalistov, ktorý by bol schopný vyhrať zápas proti aktuálnym majstrom sveta vo futbale." So svojím kolegom Mariánom Žiškom sprevádzal oboch mladých robotikov na ich ďalekej ceste do Singapuru. Mohla sa zrealizovať hlavne vďaka sponzorom.
Zakázali takmer všetko
Marek Kacian charakterizoval Singapur ako veľmi čisté a moderné mesto. „Zakázané je tam skoro úplne všetko: hádzať odpadky mimo na to určených nádob, fajčiť, jesť a piť v metre a na staniciach, dokonca aj žuť žuvačky. Ľudia sú slušní a ohľaduplní, ochotne nám zastali na každej križovatke, usmernili nás i pomohli."
So svojimi zverencami navštívil indickú aj čínsku štvrť, nočné safari, botanickú záhradu, kúpal sa v Indickom oceáne. Na dovolenku by tam pravdepodobne nešiel. „More je horúce a znečistené, teploty vzduchu sa denne šplhajú k tridsiatim piatim stupňom Celzia. Pre našinca je nepríjemná aj deväťdesiatpäť percentná vlhkosť. Človek si ráno oblečie čisté tričko, vyjde von na ulicu a hneď je celý spotený."
Slovensko poznali vďaka futbalu
Kristiánovi sa ale v Ázii páčilo. Najväčší zážitok má z ovocia durian, ktoré tam miestni veľmi obľubujú. „Podobal sa na veľký gaštan a neuveriteľne páchol. V našom hoteli bol vyslovený zákaz nosiť duriany so sebou a konzumovať ich, pretože ten smrad bol neznesiteľný. Nedal sa vyvetrať ani po niekoľkých dňoch."
Pobavila ho aj reakcia Singapurčanov, keď bol raz nakupovať. „Spýtali sa nás, odkiaľ sme. Keď sme povedali, že zo Slovenska, začali nadšene vykrikovať: Slovakia in, Italy out. Oni sú veľkí fanúšikovia futbalu a vďaka tomu, že sme vyhrali nad Talianmi, zrazu poznali Slovensko, aj keď vôbec netušili, kde leží. Naši futbalisti nám urobili skvelú reklamu."
Ázijské jedlo ohodnotil ako veľmi korenené. S Michalom a svojimi učiteľmi dal radšej prednosť stravovaniu v McDonalde. Tam vraj človek aspoň vedel, čo je.
Latku nastavili vysoko
Z oboch mladých robotikov sa stali aj cestovatelia. Okrem Singapuru v rámci súťaže RoboCup navštívili Graz v Rakúsku a Suzhou v Číne. Na budúci rok chcú postúpiť na majstrovstvá sveta, ktoré budú v Turecku. Marek Kacian povedal, že na to určite majú. „Kristián aj Michal sú veľmi talentovaní. Okrem talentu to však musí človeka aj baviť, čo oni dvaja určite spĺňajú. Dokážu si robota skonštruovať bez návodu, prostredníctvom motorov a senzorov ho oživiť, naprogramovať a vdýchnuť mu vlastnú dušu."
Úspechy Kristiána s Michalom nastavili latku poriadne vysoko a určite budú ich rovesníkov motivovať k podobne kladným výsledkom.
