Keď Jozef Bobák pracuje v domácom kráľovstve včiel, kde má 14 úľov, mobil nepoužíva. Hoci je už viac ako dvadsať rokov Palúčan z Liptovského Mikuláša, včelári v Liptovských Matiašovciach.
LIPTOVSKÉ MATIAŠOVCE. Na vyšnom konci dediny, učupenej v doline na rozhraní Chočského pohoria a Západných Tatier, blízko sídla rodiny Bobákovcov, ktorej správkyňou je jeho matka Margita, stojí drevenica prvej československej miss Alžbety Štrkulovej.
„Najmä v letných mesiacoch je v matiašoveckých chalupách rušno," hovorí J. Bobák. Nečudo. Malebné prírodné prostredie priam láka na oddych, kde človek naberie veľa pozitívnej energie, kde sa dobre žije aj včelárom v tieni stáročných líp. Aj veľkému psovi, novofoundlanďanovi Baffymu, ktorý vyzerá pod nimi ako menší medveď.
Včelárska rodina z Krivého Kúta
„Včeláril starý otec, otec. Je logické, že som v rodinnej tradícii pokračovateľom a včeláriť budú azda aj moji synovia. Prostredie, v ktorom človek vyrastá, ho ovplyvní. Súvisí to aj s úctou k tradíciám, mojou, v tomto smere konzervatívnejšou povahou," vysvetľuje J. Bobák.
V Krivom Kúte, ako volajú túto časť obce, to vyzerá tak, ako keby sa v ňom zastavil čas v 19. storočí. Hotové reálie na nakrúcanie pokračovania rodinnej ságy Pichandovcov z Jarošovej Tisícročnej včely. Potôčik sa kľukatí stredom pozemku, v južnom úpätí lúčnatého svahu dva drevené včelíny. Určite si pamätajú aj návštevy medveďa.
Najaktívnejšie obdobie včelára aj včelstiev otvorí jar, keď príroda ožíva a lúky sú posiate kvetmi. „Včelársky rok začne v auguste, septembri, no už predchádzajúceho roka," hovorí J. Bobák. Veľmi dobre si pamätá na prácu so starým otcom a najmä s otcom. Ten ho nekompromisne zasväcoval do tajov včelárenia. K prvým detským povinnostiam patrilo zadymovanie, ktoré vo včelách utlmuje obranné reflexy.
Margita Bobáková si pri pohľade na poletujúce včielky cez kuchynské okno na to občas spomenie. Vraví s humorom, že pohľad na lietajúce včielky v okolí úľov nenahradí ani televízny seriál. „Voľakedy chodieval okolo aj medveď. Ponad a pomedzi včelíny, cez jarok až hen poniže k Betkinmu Štrkulovej domčeku. Tam prevalil drôtený plot," ukazuje babka Bobáková. Ale odvtedy, čo majú Baffyna, sa už neukázal ani jeden medveď.
Aj včelí jed vie byť prospešný
Do včelárenia sa chlapom ženy nestarajú. Výnimkou nie je ani manželka Tatiana. Včelárstvo je aj tak skôr mužskou záležitosťou. Že by sa ženy báli včelieho žihadla? Podľa J. Bobáka to s tým nesúvisí. Navyše, včelí jed vie byť prospešný. Len občas pri súbežnom užívaní niektorých liekov a uštipnutí včelou môže vzniknúť či sa zvýšiť alergia na poštípanie.
„Pamätám si, ako ma v roku 1987 uštiplo za niekoľko minút asi 25 včiel. Nič sa mi vtedy nestalo. Z iných dôvodov som užíval dithiaden. Krátko na to som nemal žiadne problémy, ale neskôr, po následných uštipnutiach, po týždni, dvoch som dostal silnú alergiu. Vzťah k včeláreniu bol však mocnejší než včelie štípance.
Alergia sa po 10 až 15 uštipnutiach do dvoch rokov bez liekov stratila. Teraz pri práci vo včelíne poznám podľa vône, ktorú včely produkujú, kedy je osadenstvo nervózne alebo kedy mi dajú pri práci pokoj. Ak sa včely chystajú útočiť, je možné chvíľku pred týmto útokom zacítiť z úľa inú vôňu, ktorú poznajú skúsení včelári," J. Bobák ešte vraví, že včely alkohol ani spoteného či nervózneho včelára nemusia.
Pri rojení má včelár značné straty
Pravdepodobne neexistuje včelár, ktorý chce, aby sa mu včelstvá nekontrolovane rozmnožovali, teda rojili.
„Je to taká šachová partička. Medzi včelami a včelárom. Včelstvo nadobudne rojivý pud. Vtedy znáška medu nerastie s množstvom pribúdajúcich včielok. Medné zásoby sa vyčerpávajú na kŕmenie mladých včielok aj trúdov. Ak chytro neurobíte opatrenia na obmedzenie rojivého pudu včelstva, udalosti majú rýchly spád. Pôvodná matka odlieta zo včelstva s rojom, ktorý je čo do množstva včiel najväčší, prvákom. S ďalším rojom, druhákom, odlietajú v priebehu niekoľkých dní po prváku viaceré mladé, práve vyliahnuté matky. Niekedy odlieta po uplynutí ďalších dní s mladou matkou zo včelstva najmenej početný roj. Zvyčajne po usadnutí má objem asi len jeden liter. V pôvodnom úle tak včelárovi zostáva len torzo z pôvodného včelstva, ktoré je často bez matky, či s neskoro kladúcou matkou zostane zoslabené včelstvo. S malou šancou na prežitie zimy v dobrej kondícii," vysvetľuje J. Bobák.
Ak nechce včelár, aby sa tak stalo, musí sa intenzívne včel- stvám venovať, najmä od apríla až do júna. „V tomto roku som končil vysokoškolské štúdium a práve koncom apríla, začiatkom mája som pre nedostatok času nezabránil rojivému pudu. Uletelo niekoľko prvákov," dopĺňa informácie čerstvý inžinier J. Bobák. V prevažnej miere sa roja iba silnejšie a životaschopnejšie včelstvá. „Určite zaujímavé je, keď sa mi pri prehliadke včelstiev pod rukami či podvečer v čase rojenia ozve kŕkanie. Mladé matky v tom období vydávajú zvláštny občasný zvuk, pripomínajúci kŕkanie mladých žiab," usmieva sa J. Bobák.
So zodratými krídlami včela umiera
„Jedným z hlavných predpokladov pre vytvorenie zdravého včelstva sú nepoškodené plásty žemľovej farby. Základom sú nové medzistienky. Tie treba pravidelne vkladať do včelstva, aby z nich vybudovali nádherný žltý panenský plást. To je predpoklad na liahnutie sa dostatočne veľkých a zdravých včielok, ako aj prísľub kvalitného medu. Panenské plásty v priebehu asi troch rokov stmavnú až sčernejú a pôsobia negatívne na liahnuce sa generácie mladých včielok. Včelstvá majú vlastné, prísne hygienické návyky," vraví J. Bobák.
Produkcia medu bude jedna z najslabších
Každý pravý med, okrem medu z agátu, ktorý zostáva v tekutom čírom stave, všetky ostatné skôr alebo neskôr rovnomerne skryštalizujú v celej nádobe. „Stačí sa pozrieť na hmotu. Uprostred sklenej nádoby môže byť hruda nepravidelného tvaru, skryštalizovaný med. Ostatné okolo nej môže byť agátový med zlatožltej farby, ale aj čosi iné," upozorňuje J. Bobák. Teraz je čas druhej včelárskej žatvy. Tá prvá májová, keď stáčali včelári kvetový a repkový med, nedopadla dobre, zvlášť na juhu Slovenska. Znášku ovplyvnilo zlé počasie. Tekuté zlato - ako pomenovali znalci sladkú pochutinu, budeme nakupovať v nasledujúcich mesiacoch určite za vyššie ceny. „Druhá znáška prináša v našich severnejších okresoch medy s prevažným obsahom lipy, maliny alebo je to zmes týchto dvoch druhov kveteny," vraví J. Bobák.
Laik si myslí, že včely potrebujú pre dobrú znášku medu horúce slnečné dni. Samo o sebe to však zďaleka nestačí. Včely majú rady vlhké a teplé noci, ako aj bezveterné, prevažne slnečné dni. Nektár sa tvorí skôr, ak je sparno. To je pre včely to pravé orechové.
Tmavý lesný med je drahý a vzácny
„Pamätám si, že koncom šesťdesiatych rokov sme doma vytočili veľké množstvo veľmi tmavého, priam čierneho lesného medovicového medu. Vraj sa to už dávno nestalo," dopĺňa J. Bobák. Už ako skúsený včelár vytočil veľké množstvo medovicového medu, no špinavo zelenej farby. J. Bobák hovorí, že kryštalizoval za niekoľko dní, aj priamo vo včelích plástoch. Išlo o výdatnú znášku z jedlí, ktoré medovali koncom augusta. „Ak by som med nevytočil, bola by to pre včelstvá záhuba. Inak vzhľad, vôňa, konzistencia medu boli skutočne neobvyklé," hovorí J. Bobák.
