Jedna z mnohých desiatok jaskýň, nachádzajúcich sa v tejto turisticky príťažlivej lokalite, tvorí súčasť približne 47 km riečnych chodieb, pozostatkov dôb topenia ľadovcov.
Obec Liptovský Ján je spolu s Jánskou dolinou významným centrom cestovného ruchu. "Dlhodobo bolo cítiť tlak domácich i zahraničných turistov na oficiálne sprístupnenie tejto jaskyne. Museli sme vybaviť množstvo nevyhnutných formalít, pretože všetky jaskyne sú podľa ústavy majetkom štátu. Navyše, na vstup do takejto prírodnej pamiatky sú potrebné povolenia kompetentných inštitúcií," spresnil pre TASR jaskyniar Peter Holúbek.
Jednu z najdlhšie známych slovenských jaskýň, preskúmanú a zameranú už začiatkom 18. storočia, vyhľadáva podľa neho čoraz viac turistov. "Najmä keď prší, tak sa ľudia radi sťahujú z povrchu do jaskýň a objavujú v našom uponáhľanom svete zázračné dimenzie, kde sa zastavil čas. Počas hodinovej prehliadky viac ako 400-metrového okruhu sa môžu dozvedieť okrem iného množstvo zaujímavých informácií o jaskyniarstve," uviedol.
Stanišovská jaskyňa je opradená viacerými legendami. "Podľa jednej tu v revolučnom období v polovici 19. storočia ukrývali uhorské korunovačné svätoštefanské klenoty. Kde však je zlato, tam sa viac mlčí, ako rozpráva. Neúprosní lupiči nádhernej kvapľovej výzdoby však boli určite skutoční. Počas 2. svetovej vojny túto jaskyňu využívali ako dočasný úkryt aj partizáni," spresnil P. Holúbek.
Zaujímavou súčasťou prehliadky je aj umelo vytvorené šamanské obetné miesto, ukazujúce na prehistóriu, keď pravdepodobne aj naši dávni predkovia využívali jaskyne na rituálne účely. "Inšpirovali sme sa počas návštevy Mongolska a tamojšej šamanskej jaskyne. Trochu sme ju transformovali do našej karpatskej podoby," dodal na záver P. Holúbek.
