Gréci majú Olymp, Poliaci Giewont, Česi Říp, Japonci horu Fudži. Slováci pokladajú za svoj národný symbol posvätný Kriváň.
PODBANSKÉ. Mohutný štít je opradený povesťami, kolujú o ňom legendy. Pred rokmi získal vo verejnej súťaži titul Najkrajší vrch Slovenska. Prazvláštny kút Slovenska. V dolinke Nefcerka, ležiacej severozápadne pod vrcholom Kriváňa v údolí Kôprovej doliny je aj najvyšší vodopád v našej krajine. Vody Kmeťovho vodopádu padajú z výšky asi 80 metrov. Pomenovali ho po prírodovedcovi, národovcovi Andrejovi Kmeťovi.
Podkrivánske lúky, hoci v ľudovej piesni, nie lúky, ale stráne, spevom pravidelne ožívajú. Aj turistami. Skúsme si predstaviť, ako by zneli z lúk piesne dievčat a žien hrabačiek. Asi podobne ako pod Kriváňom znejú trávnice v amfiteátri počas folklórnych festivalov v podtatranskej Východnej. Aj vďaka folkloristom pretrvali hudobné tradície. A nielen hudobné. Je dobré, že si ctíme aj iné.
Päťdesiat metrov pod Kriváňom bola štôlňa
Tradičné národné púte, vychádzky a po novom národné výstupy na legendárny Kriváň. Mimochodom, názov Kriváň nezanikol ani v čase najsilnejšej maďarizácie. Nikdy sa v podstate nezmenil. Akurát nad písmenom en vynechali mäkčeň.
Na Kriváň, ktorý s výškou 2495 metrov dlhý čas pokladali za najvyšší vrchol Tatier, medzi prvými chodili poľovníci i pastieri, liptovskí a spišskí haviari. Prví baníci tam dolovali drahé kovy už v 12. storočí. Málokto vie, že iba 50 metrov pod jeho vrcholom vyhĺbili štôlňu. Po nich zostali haldy, dokonca aj posledný krámec, skromné obydlie krivánskych haviarov. Bola to pre nich úmorná, málo efektívna činnosť. Skončila sa koncom 18. storočia.
Z banských ciest sú turistické chodníky
Zostali názvy Podbanské aj Nadbanské. Po bývalých dobrých banských cestách však chodíme dodnes. Sú z nich značené turistické chodníky. Jeden z nich od Belanského potoka pokračuje na Grúnik a obe Priehyby. Druhý popri Bielom Váhu a Jamskom plese Važeckou dolinou popod vrchy Pavlovovou a Jamy, Malý Kriváň až do Daxnerovho sedla.
Silueta Kriváňa, tak ako i teraz, vždy trónila nad centrom Liptova. Kriváň bol majákom. Podľa neho sú orientované i staré cesty. Nečudo, že už v prvej polovici 19. storočia začal organizovať na Kriváň, kto iný, ak nie knihár, nakladateľ, osvetár a národný buditeľ Gašpar F.- Belopotocký, prvé výlety. Podľa zachovaných prameňov, ktoré sú k dispozícii v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, na vrchol Kriváňa prvý raz vystúpil Belopotocký „so šiestimi druhmi, slovenskými rodoľubmi" 24. septembra 1835. Kto tomu neverí, nech si prečíta jeho opis v Kuzmányho Hronke. Článok, pôvodne v češtine, má titulok Cesty na Kriváň Liptowský.
V tom čase nikto ani netušil, že Kriváň je v porovnaní s ostatnými tatranskými štítmi podľa nadmorskej výšky až na 18. mieste. Mnohí ho pokladali za najvyšší vrchol Tatier, druhým mal byť Lomničák. Ani to nebola pravda.
Ženy boli smelé vznášať sa nad priepasťami
Belopotockého výlet s priateľmi sa stal vzorom pre prvú národnú vychádzku 16. augusta 1841. Bolo to dva roky pred tým, ako Ľudovít Štúr kodifikoval spisovný slovenský jazyk. K zaujímavostiam patrí, že dvanásť dní pred výstupom Liptákov odhalili na vrchole chýrneho tatranského štítu pamätný obelisk saského vladára Fridricha Augusta II.
Belopotocký bol zdatným turistom, preto nechýbal ani pri tejto udalosti. Tak ako ani na národnej vychádzke, ktorej sa okrem Štúra zúčastnili Jozef M. Hurban, dokonca Štúrov študent grécke knieža Ján Aristarchos i niekoľko žien na čele s takzvanou matkou slovenských vlasteniek Johannou Miloslavou Lehotskou.
Turistkám sa venuje Ľ. Štúr v liste Václavovi Staňkovi: „Slabémgest pero mé, abych Wám to opsal. Bylo nás mnoho. I wlastneky. Pomyslite sobě, nad těmi hrúznými, strmými, nekolik set sáhú hlbokými propastmi byly ženy dosti smělé se wznášeti! Ale věru Slowanská bjalá pleť má začasto bohatýrského ducha."
Belopotocký reportuje o prvých národných púťach. Našťastie pre históriu. Práve od neho vieme, nielen kedy boli výstupy na Kriváň, ale i koľko trvali. Spravidla dva dni.
August je na túry najvhodnejší
Vráťme sa ešte niekoľko desiatok rokov dozadu. Jeden z prvých zaznamenaných výstupov, ktorého iniciátorom bol evanjelický kňaz Jonáš Andrej Czirbes v roku 1773, sa uskutočnil v auguste. Tento mesiac je zrejme najvhodnejším na túry, pretože počasie je ustálenejšie. „Na Kriváň sme putovali koňmo a na chrbtoch mulíc," píše kňaz a polyhistor J. A. Czirbes v relácii Besch-reibung einer Karpathischen Bergreise auf den sogenannten Krivan. „Bolo bezvetrie a jasno a mali sme teda všade naokolo veľmi dobrý výhľad. Iba poľská strana bola sčiastky v mrakoch. O to zreteľnejšie sme mohli vidieť časť Liptova a Spiša. Potom sme zmerali vrchol Kriváňa," reportuje Czirbes. Samozrejme, že nehovorí o zmeraní nadmorskej výšky. O jej skutočnej hodnote ešte dlho nikto nič nevedel. Czirbes bol prvý, kto opísal situáciu v masíve.
„Hrebeň pozostáva zo skál, ktoré ležia vrstvovito a voľne na sebe a pri každom kroku sa viac či menej pohybujú. Pokrýva ich machový porast, akoby ich natrel sírožltým, červenkastým a čiernym farbivom. Medzi bralami sme našli trávu i kvietky."
Skoro tonový pomník vyniesli na Kriváň
Ako vidno, odvtedy sa tam veľa nezmenilo. V roku 1788 Karol Brixen, ktorý sa stal neskôr generálom c. k. generálneho štábu, našiel na vrchole hlinenú nádobu s menami viacerých, medzi inými aj kamzičích poľovníkov.
V tom čase sa ocitli na vrchole Kriváňa, zväčša vďaka konským chrbtom, viaceré osobnosti. V krivánskom okolí začali v roku 1806 opravovať cesty, lebo sa plánoval výstup arcikniežaťa Jozefa. Nakoniec sa to nestalo, ale turisti môžu teraz za to poďakovať, lebo cesta z troch Studničiek je lepšia než iné. Odvtedy v horárni na Podbanskom ponúkali výletníkom nocľah, čo možno pokladať za začiatok cestovného ruchu pod Kriváňom.
Je logické, že z týchto vychádzok profitovali najmä furmani z Východnej, Važca a Štrby. Celá podkrivánska oblasť bola pod správou hrádockého lesného eráru. Tí organizovali aj jednu z ciest dávnej notability, spomínaného saského kráľa Fridricha Augusta II. Bol náruživým cestovateľom a horlivým botanikom a kresliarom.
Na Kriváň, ako inak v auguste roku 1840, ho sprevádzal Juraj Munster, ktorý zariadil aj výrobu i vynesenie pomníka na štít. Vyrobili ho v Remetských Hámroch. Na steny obelisku primontovali kovové tabule s dlhočiznými nápismi. Pomník, ktorého hmotnosť sa vyšplhala na skoro 900 kilogramov, pomáhali vyniesť cestou cez Tri studničky, Grúnik a Nižnú a Vyšnú Priehybu až na štít obyvatelia z Východnej.
Viac ako štyridsaťkilogramovú korunu vyniesol na chrbte horský vodca Húska zo Štrby. Lenže v meruôsmych rokoch sa stal obelisk tŕňom v oku slovenských vlastencov. A tak ho postupne pri každej návšteve Kriváňa demolovali. Dokonca sa tam objavil aj nápis Sláva Slovenom, peklo zradcom.
Časti koruny ležia medzi skaliskami
Zuzana Bellová z Liptovského Mikuláša spomína na veľkú národnú vychádzku v roku 1861, počas ktorej likvidovali po oficiálnom programe posledné zvyšky obelisku.
„Niektorí z mladších zostali a zrútili do priepasti železnú pyramídu," zaznamenala neskôr Z. Bellová. Zvyšky konštrukcie využívali ešte do 20. storočia na uloženie vizitiek návštevníkov vrcholu Kriváňa. Vraj ešte niektorá z častí pomníka z vrcholu by sa možno našla v depozitári Liptovského múzea v Ružomberku. Rozdrúzgané časti kráľovskej koruny ležia medzi skaliskami a zrázmi v okolí vrcholu dodnes.
Treba však vyviesť z omylu každého, kto by si pomyslel, že s obeliskom takto naložili naši známi národovci. Iste im to veľmi nevoňalo, ale neznížili sa k deštrukcii. Boli to skôr tvorivé typy, ktoré mali bližšie k budovaniu. Ako píše v útlej knižke o Kriváni neznámy autor, Belopotockého líčenie je živé: „Kriváň v ňom dostáva plastickú podobu a popis výstupu môžeme napriek určitým topografickým nepresnostiam pokladať za prvé spoľahlivé itinerárium vo Vysokých Tatrách. Keď turisti uspokojili prvú svoju zvedavosť rozhľadom zo štítu, keď sa potúžili typickým slovenským jedlom, dali sa do spontánneho spevu piesní národných."
Pre súčasníka je zaujímavá oblasť Podkrivánskej poľany, tesne popri Ceste slobody medzi Podbanským a Štrbským plesom. V týchto miestach sa končila počas prvých vychádzok cesta na vozoch a tam nocovali pred ranným výstupom. Neskôr tam stála horáreň a chata, ktorú v roku 1944 vypálili fašisti. Na novú chatu z roku 1961 si pamätajú mnohí turisti a možno si niektorí spomenú, ako v lete v roku 1999 krátko pred národným výstupom na Kriváň za záhadných okolností do tla zhorela.
NÁRODNÝ VÝSTUP NA KRIVÁŇ 2010
Národný výstup na Kriváň, ktorý sa uskutoční v sobotu 14. augusta, je venovaný 175. výročiu výstupu G. F. Belopotockého na Kriváň. Účastníci pôjdu po značkovaných chodníkoch od Troch studničiek a Jamského plesa. Z Liptovského Mikuláša odchádza autobus zo železničnej stanice o 6.15, naspäť z parkoviska pod chatou kpt. Rašu o 15. hodine. V autokempingu v Račkovej doline môžu účastníci táboriť na vlastné náklady, prípadne sa ubytovať individuálne v ubytovacích zariadeniach v okolí. Slávnostné otvorenie Národného výstupu na Kriváň 2010 bude v piatok 13. augusta o 18. hodine v Liptovskom Mikuláši. V sobotu ráno sa začne výstup o pol siedmej, predpokladaný čas výstupu je do jedenástej, kedy bude privítanie účastníkov na vrchole. Podvečer bude v autokempingu v Račkovej doline kultúrny program, táborák a ukončenie podujatia. Organizátormi podujatia sú Klub slovenských turistov Liptova, Matica slovenská a mesto Liptovský Mikuláš, mesto Vysoké Tatry a obec Pribylina.
