Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Nad hlavou slnko, nebo a Boh, dolu tvrdá skala

Pod Kriváňom sa v minulosti ťažilo zlato. Aj teraz možno hovoriť o krivánskom zlate, nie ako o drahom kove, ale ako o veľmi cenenej oblasti krajiny.

Kriváň vždy bol inšpiráciou pre umelcov.Kriváň vždy bol inšpiráciou pre umelcov. (Zdroj: JANOJ)

LIPTOV. Časť historicky liptovskej oblasti, malebná Važecká dolina, kde leží pod východnými zrázmi Kriváňa Zelené pleso, je teraz prísne chránenou rezerváciou. V roku 1980 turistický chodník, vedúci k plesu, zrušili.

Vráťme sa v čase späť. V mysli si možno predstaviť dej a pohyb známych osobností po horskom masíve kopca. Obrázky z imaginárneho videa sa dajú púšťať raz dopredu, inokedy dozadu. Čo v historických obrazoch vidíme?

V historických záznamoch sa píše, že na Kriváni prekvital spravidla v auguste i začiatkom septembra čulý turistický ruch. Na prelome 18. a 19. storočia na vrchol vystúpili aj niektorí významní Európania. Anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Balthasar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813).

Výstup „milovníkov reči a literatúry slovenskej" z Liptovského Mikuláša na Kriváň Liptowský opísal Belopotocký v almanachu Hronka v roku 1837. Karol Kuzmány o rok neskôr dopísal román Ladislav. Opísal, ako L. Konrád a deväť mládencov počas výstupu na Kriváň spievali pieseň Nad Tatrou sa nebo kalí.

Po búrkach vstalo slnce

V nasledujúcich rokoch sa s národnými vychádzkami doslova roztrhlo vrece.

Deň po prvom zasadnutí literárneho spolku Tatrín v starej fare v Liptovskom Svätom Mikuláši 29. augusta 1844 sadli naši, čo nezostali skrytí „kdesi so svrčkami" na povozy a vybrali sa cestou na severovýchod. Výpravu slovenských vlastencov viedol prvý a nakoniec posledný raz sám Ľudovít Štúr. Na vrchole stáli o deň neskôr.

Ale v tom istom roku sa na Kriváň dostali aj iní. Ešte pred Jánom v júni 1844, keď bol ešte, ako píše v Almanachu Nitra Bohuš Nosák - Nezabudov „končiar zavalený snehom".

Lovec Hakeľ, ktorý ich sprevádzal neskôr, tvrdil, že nikdy nepočul, že by sa v júni ktosi odvážil na výstup. Podľa všetkého prenocovali na Grúniku. „Tam stoja koliby, dobre postavené z dreva. Po troch búrkach slnce vstalo jasne," píše Nosák.

Posuňme videofilm na koniec augusta toho istého roka. Blízko Troch studničiek, kde v roku 1999 zhorela chata kapitána Rašu, vraj v peci kuchár nechal horieť, z Podkrivánskej poľany neďaleko Troch studničiek, ráno s prvými lúčmi slnka vstávajú z vozov nocľažníci.

Na raňajky majú čerstvý ovčí syr z neďalekého salaša, chlieb, víno, žinčicu. Okrem Štúra, Belopotockého a Hurbana, medzi celebritami boli aj Samuel Štúr, Ján Francisci Rimavský, dvadsaťdvaročný Janko Kráľ a o desať rokov starší Jonáš Guoth, ale aj iní. Z výletu sa napoludnie vrátili cez Štrbské pleso.

O krátky čas v Mikuláši u M. M. Hodžu vo farskej záhrade opisuje Štúr Samovi Bohdanovi Hroboňovi zážitky z Tatier. „Ožilo vo mňe ťisíc a ťisíc eitou pri pohlaďe na tje naše Tatri velebnje a tajomnje. Ťažko opusťiť tomu tento kraj, kdo ho raz viďou a ťažko Slovákovi odtrhnúť sa od svatiň Tatranskích."

Roky suchoty a nemoty

Nasledujúcich takmer dvadsať rokov sa vo filme skoro nič súvisiace s Kriváňom neobjaví. Sú to „roky suchoty a nemoty".

Všetkého dočasu. Pamätnú národnú púť v roku 1861 zorganizoval Štefan Marko Daxner, autor prijatého Memoranda slovenského národa v Martine, v tom čase už podžupan gemerskej stolice. Bolo to na prahu čias s veľkými očakávaniami. V tom čase sa rodila Matica slovenská, prvé slovenské gymnázia. V roku sa 1864 J. Francisci stal županom liptovskej stolice.

Nepredbiehajme. Je posledný augustový deň v roku 1944. Medzi slovenskými patriotmi sú aj bývalí hurbanovskí dobrovoľníci z revolučných jednotiek z meruôsmych rokov. Aj oni zostali na Podkrivánskej poľane. Podľa pomysleného videa sa cítili dobre. Možno i trochu popíjali, ale všetko v rámci normy, lebo si spievali, „...neodstrihnite nám z uniformy".

Na vrchol Kriváňa nakoniec vystúpilo iba 32 výletníkov. Aj pribylinský básnik Daniel Bachát-Dumný, spisovateľ a zberateľ porekadiel zo Sielnice Adolf Záturecký, Karol Kuzmány z Brezna aj veľa Liptákov. Peter Pálka, Daniel Beniač, Jozef Bodický, Adolf a Július Bohušovci a iní. Ženskú časť výpravy viedla Paulína Daxnerová.

Privítali ich cigáni z kapely

Keď sa vracali z výstupu na Podkriváňsku poľanu, ktorú možno považovať dodnes za miesto akéhosi základného tábora, vyšli spoza stromov cigáni z kapely Jožka Piťu a privítali ich ľudovou hudbou. Daxner uzavrel vychádzku slovami: „Len, bratia, nič sa nebojme, ale v našich Tatrách, sťa ten Kriváň stojme!"

Eufemisticky citát: „S touto vychádzkou je spojené aj zničenie kráľovského obelisku." Škoda, mohli sme mať tam doteraz zvláštny historický artefakt, nehnuteľný odkaz tej doby. Ale čosi predsa zostalo, bezmenné sedlo v juhovýchodnom hrebeni Kriváňa sa odvtedy nazýva Daxnerovo sedlo.

Krátka večera, dlhá zábava

Po niekoľkých rokoch sa obnovila tradícia národných vychádzok na Kriváň. Jeden z účastníkov, mikulášsky fotograf a spisovateľ Pavol Socháň, píše v Národných novinách o výlete, ktorého sa zúčastnilo 23. augusta 1884 až 67 ľudí, okrem obsluhy, najmä Liptákov.

Ako inak, najprv ich priviezli do základného tábora na Podkrivánsku poľanu, kde rozložili štyri vatry. „Večera sa odbavila krátko, ale zábava trvala dlho do noci. Svätomikulášsky spevokol Tatran zaspieval Hej pod Kriváňom, Zahučali hory, Čože ten potôčik hučí?, všetko miešané zbory od Karola Ruppeldta. Veľkolepý obraz. Na návrší v polkruhu skupina spevákov, v strede roztomilé devy, z kraja bujarí junáci."

Socháň s básnickým črevom nazval Kriváň hlavou spiaceho obra vykúkajúcou spoza hory. O štvrtej ráno „za zvukov trúby sa začal pochod na Kriváň".

Na jeho vrchole sa do pol deviatej zhromaždilo 35 výletníkov. Okrem P. Socháňa aj Jonáš Guoth a Ján Ružiak. Notár Juraj Sokol, bratia Škarvanovci z Hýb, Karol Kordoš, važecký farár A. Okályi.

„Dve panie, sedem slečien a dvadsaťštyri pánov jasalo nad krásou slovenskej prírody. Nad nami slnce, nebo a boh, pod nami tvrdá skala a dolu šíra zem. Nadšení veľkoleposťou otčiny zaspievali sme si Kde domov môj," opisuje P. Socháň.

Národné vychádzky sa postupne z Kriváňa vytratili na iné miesta. 20. augusta 1886 sa okolo 500 ľudí zúčastnilo na likavskom výlete.

Národovci si konečne všimli, že aj naše slovenské šľachtické sídlo si zaslúži pozornosť. Aj tam sa ovplyvňovali dejiny Slovákov.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  2. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  5. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  6. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  7. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  8. Danube InGrid zvyšuje stabilitu elektrizačnej sústavy
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 202
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 353
  3. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 5 304
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 952
  5. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 749
  6. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 149
  7. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 1 779
  8. ČSOB hľadá zamestnancov: Skvelá kampaň, chystajte životopis! 1 190

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  2. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  4. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  5. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  6. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  7. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  8. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 464
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 431
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 892
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 920
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 541
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 458
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 359
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 192
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Strihanie pásky. Zľava Filip Pudiš, Igor Pudiš a Milan Kašák.

Dnes už smelo možno povedať, že futbalový štadiónik v Liptovskej Teplej má slušnú infraštruktúru. Aj vďaka novej tribúne, ktorú pred pár dňami oficiálne dali do užívania.


Ján Svrček 11 h
Na mieste sú informačné tabule, ale aj drevené zábrany. Tie nedávno obnovili.

Výstup na Ďumbier má dve trasy. Letnú a zimnú. Kým letná platí pod Ďumbierom, zimná uzávera sa na ďalších nízkotatranských chodníkoch končí.


17 h
Cvyklo pohár a novinka v jeho seriály - Porubský vrchár

Cvyklo pohár, séria MTB Liptova, má za sebou už svoje druhé kolo, ktoré bolo zároveň novinkou tohto ročníka. Prebiehalo v Závažnej Porube a nieslo názov Porubský vrchár.


27. jún
Víťazný tím 8. ligy - OŠK Podtureň.

Futbalisti z Podturne po tom, čo klesli do poslednej súťaže, 8. ligy, mali jednoznačný cieľ – vrátiť sa do sedmičky. Počas sezóny kvalitu potvrdzovali a jednoznačne v nej dominovali.


27. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


11 h

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


12 h

V obci Zákopčie odstraňujú následky po ničivej povodni.


27. jún

Všetky metódy plašenia zlyhali.


a 1 ďalší 27. jún

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  2. Marek Brenčič: Ukrajine prajem, aby bežala úspešný maratón
  3. Vanda Tuchyňová: Svedectvo byváleho krajského predsedu OĽANO v Žiline
  4. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  5. Vladimír Krátky: Kam sa hrabe Wiener šniceľ na naše bryndzáky !
  6. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  7. Tomáš Bilik: Ako sa mesto (ne) rozvíja ?
  8. Janka Bittó Cigániková: Takto by sme nemocnice (nie len) z plánu obnovy riešili my
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 464
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 431
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 892
  4. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 920
  5. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 541
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 3 458
  7. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 3 359
  8. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 192
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  7. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu