LIPTOV. Organizátori a účastníci Národného výstupu na Kriváň, ktorý slávnostne otvorili minulý piatok na Námestí osloboditeľov v Liptovskom Mikuláši a uskutočnil sa v sobotu, mali veľké šťastie, čo sa týka počasia. Štyristopäťdesiat účastníkov, ktorých nočná búrka neodradila, neľutovali. Za svoj výkon účastníci dostali výstupový odznak.
Pri príležitosti tohtoročného Národného výstupu na Kriváň zložil docent psychológie Ján Bubelíni, ktorý žije v Sliači, báseň Vyznanie Kriváňu. Je bratom Ivana Bubelínyho, ktorého v Liptovskom Mikuláši a okolí verejnosť pozná ako dlhoročného funkcioára telovýchovy pre všetkých. Na slávnostnom otvorení v Liptovskom Mikuláši báseň recitovala Zuzka Klotáková. Na vrchole Kriváňa ju v sobotu oduševnene zarecitoval Dušan Kubinec , riaditeľ Domu Matice Slovenskej v Lučenci. Zaznela aj slovenská hymna a pieseň Kto za pravdu horí. Na kríž na vrchole štítu, ktorý zhotovil Dušan Kubinec a bol aj pri jeho osádzaní, účastníci umiestnili zástavu a veniec.
Organizátormi podujatia boli Klub slovenských turistov Liptova, Matica slovenská a mesto Liptovský Mikuláš, mesto Vysoké Tatry a obec Pribylina.
Namáhavý výstup na vrchol Kriváňa. FOTO: JOZEF CIGÁNIK
Inšpirácia pre umelcov
Nielen výtvarníkov inšpiruje Kriváň, ale aj ľudí, ktorí píšu poéziu. Jedným z nich je aj Ján Bubelíni zo Sliača, ktorý napísal báseň Vyznanie Kriváňu. Na stretnutí organizátorov Národného výstupu na Kriváň a hostí autora básne, milovníka prírody a liptovskej zvlášť, predstavil jeho brat Ivan Bubelíny z Liptovského Mikuláša. Hosťom: primátorovi Vysokých Tatier Jánovi Mokošovi, predsedovi Matice slovenskej Jozefovi Markušovi, prezidentovi rakúskych turistov Wolfgangovi Nolzovi a primátorovi Jánovi Blcháčovi venoval Ján Bubelíni svoju najnovšiu básnickú zbierku Ktovie.
Ján Bubelíni: Vyznanie Kriváňu
S Tatrami Slovák osud, život spojil,
vynášal prosby Bohu na Kriváň.
Národ ho dávno za vrch-symbol zvolil,
pochopíš prečo, len sa pozri naň.
Nenájdeš druhý končiar taký istý,
čo všetkým vhodnú cestu ponúka:
skaly, po ktorých smú len alpinisti,
ostatným slúži chodník po lúkach.
Vybrať sa musíš za včasného rána,
možnože ešte trocha ospalý,
tak ako za čias Štúra a Hurbana.
„Vychádzkou" skromne výlet nazvali.
Z vychádzok máme každoročné púte,
na Kriváň v Tatrách slávne výstupy.
Slovák dnes pán je, žiadny chudák v kúte
a jeho hrdosť nik nepotupí.
Zdravím Ťa, Kriváň s nachýlenou hlavou,
starosti mal si o svoj národ, ľud?
Nechaj ich odtiecť dolu Bielym Váhom,
s národom svojím aj Ty hrdý buď !
Na záver ešte jedna stručná veta,
vyznanie Tebe, drahý Kriváň náš:
stretáme sa raz v roku prostred leta,
no v našich srdciach stále miesto máš!