VAVRIŠOVO. Mária Slejzáková s manželom Mariánom šijú a šermujú, ich deti Mariána a Mirku tiež chytil za srdce historický svet rodičov.
Mária, alias Majka, tvrdí, že ťažká zlomenina ruky jej vložila do ruky kord. „Na päťdesiat percent mi pomohol chirurg, päťdesiat percent som do pohybu ruky vložila ja," usmiala sa žena a prezradila, že lekári jej nedávali veľkú nádej. Rukou vraj nebude už prirodzene pohybovať.
Ako si rodina našla cestu k šermu
„Deti od piatich rokov chodievali na džudo," povedala M. Slejzáková. Kým trénovali, rodičia na ne čakali. Prečo by neskúsili džudo aj oni? Mamka Majka rok chodila na džudo, keď si zlomila ruku. „Škaredo som mala úplne odlomený lakeť. Lakte sa vraj ťažko hoja a keďže som vtedy už mala po tridsiatke, mohla som sa, podľa lekárov, pripraviť, že rukou nebudem môcť normálne robiť," zaspomínala. Jedným dychom dodala, že ona je veru tvrdohlavá a hneď od úrazu bola presvedčená, že ruka sa vráti do pôvodného stavu. „Džudo som už nemohla robiť, a tak som hľadala niečo iné. Našla som šerm. Neuvedomila som si, že je ešte ťažší ako džudo a viac namáha ruky."
Mária Slejzáková nikdy predtým o historickom šerme nepočula tak, aby vedela, čo obnáša krása pohybu pri šermovaní. „Videla som kedysi vystúpenie šermiarov v Bojniciach. To bolo všetko." K šermiarom sa pridala spolu s manželom v čase, keď mala celú pravú ruku od zápästia po plece v sadre.
Nerátala s tým, že ju najmenej rok nebude môcť vystrieť. Mala však na výber: buď sa vzdá a pôjde do invalidného dôchodku, alebo zabojuje. Vybrala si druhú možnosť a ruku nakoniec vystrela.
„Keď sme prišli do telocvične a oznámili, že chceme šermovať, nikto nás neposlal preč. Postavili nás do radu a krokovali sme. Najprv sa totiž šermiar musí naučiť kroky, čo trvá asi rok. Keď ich zvládne, dostane zbraň. Tak sme s manželom takmer rok krokovali a postupne z džuda k šermu prešli aj naše detičky."
V súčasnosti trikrát do týždňa po dve hodiny chodia na tréningy, v lete absolvujú všetci členovia Slejzákovej rodiny vystúpenia v mestách či na hradoch.
Sami si šijú odevy, vyrábajú zbrane
Marián Slejzák, pôvodným povolaním strojný inžinier, ktorý po roku 1989 stratil prácu, sa našiel nielen v šití, ale najmä vo výrobe historických zbraní. Mimoriadne trpezlivý a zručný muž dokáže vyrobiť nielen ľahšie či kované meče, ale aj historické pištole a iné strelné zbrane.
„Šerm je nákladný koníček, ale na druhej strane veľmi utužil našu rodinu," kvitovala manželka to, že rodina chodí na akcie spolu. „Trávime všetok voľný čas spolu. Deti chodievajú s nami od mala až doteraz, hoci syn Marián má už dvadsaťjeden a dcéra Mirka osemnásť rokov. Mirka nielenže ovláda kord a šabľu, ale robí aj s ohňom a venuje sa ďalším historickým činnostiam."
Kedysi Mária Slejzáková vraj brala šitie historických odevov len tak okrajovo. Keď začala šermovať, odrazu sa jej stalo koníčkom. Potrebovala totiž historický dobový kostým. Prvý ušila v roku 2000 sebe, postupne pre celú skupinu historického šermu Jago. „Začalo ma viac zaujímať, ako kostýmy jednotlivých dôb vyzerajú, aké mali ozdoby," povedala šermiarka. „Najradšej robím jednokusové veci, pri ktorých sa môžem vyhrať. Mám z nich väčšiu radosť ako z rovnakých uniforiem pre väčšiu skupinu. Mojou najväčšou srdcovkou sú však uhorské svadobné kostýmy. Šila som také aj pre priateľku a jej budúceho manžela, ktorí mali v nich sobáš, ale mám rada všetky kostýmy, ktoré som ušila."
Nebolo ich málo. M. Slejzáková prezradila, že ušila okolo dvesto historických kostýmov. Dokonca šila aj pre vavrišovský Hornoliptovský kurucký regiment slávnostnú vyšívanú zástavu zo saténu. Pre ženy z tohto regimentu ušila tiež jednoduchšie historické odevy a jeden šľachtický ženský kostým.
Manželia hľadajú inšpirácie najmä v knihách
V historickom kostýme sa šermiarka a krajčírka Majka cíti ako vo svojej druhej koži. Priznala, že rada nosí najmä historické ľanové šaty, ale prím u nej hrá baroko. „Barokové oblečenie zvýrazňuje ženskosť hlbokými výstrihmi a veľkými sukňami. Korzety zas zoštíhlia pás, zvýraznia poprsie a žena je ženou. Moje kostýmy majú väčšinou vzor v baroku."
V civilnom živote si do oblečenia dáva historické prvky, ktoré sú jej blízke. Ide o ľanový materiál a výšivku. „Nie sú to celkom dobové šaty, ale majú špecifický nádych."
Kam chodia manželia po námety? Hľadajú ich v knihách a na internete. Majú veľmi veľa kníh z dejín umenia, maliarstva, veľa kníh o zbraniach. V reprodukciách obrazov nachádzajú nielen inšpirácie, ale vypracúvajú podľa historických kostýmov aj detaily na dobových šatách, ktoré šijú. „Pri kostýmoch používam ja viac fantázie, manžel pri výrobe zbraní postupuje presne podľa námetu, hoci pri práci strávi neskutočne veľa hodín. Každú zbraň vyšperkuje do dokonalosti," prezradila Majka a dodala, že urobil aj niekoľko historických bubnov.
Stretajú spriaznené, usmievavé a láskavé duše
Deti Majky a Mariána Slejzákovcov sú podľa maminých slov poznačené záujmom o históriu svojich rodičov.
„Myslím si, že majú trošku iný náhľad na svet ako ostatné deti, majú bližšie k hodnotám a odkazu minulosti," povedala mama Slejzáková. „Keď s nami začínali, mali však jedenásť a trinásť rokov. Boli v puberte a ešte nemohli narábať so zbraňou, no vydržali pri šerme."
Mamka zauvažovala, že na akciách, kde predvádzajú šerm, stretávajú vždy veľmi veľa milých, láskavých a usmiatych ľudí. „Sú to spriaznené duše, stretnutia s ktorými nás navzájom poznačia v dobrom. Myslím si, že aj toto nielen naše deti, ale aj nás drží pri šerme," zakončila Mária Slejzáková.
