Pamiatku evanjelického farára Jozefa Juráša prenasledovaného komunistickým režimom, ktorý zomrel pred 35 rokmi, si včera pripomenuli veriaci v Cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) v Bratislave-Petržalke.
LIPTOV. BRATISLAVA. Jozef Juráš tu pôsobil v rokoch 1968 až 1972. Na slávnostných službách Božích kázal zborový farár Ján Kolesár a prítomným sa prihovoril aj syn Jozefa Juráša - Ján Juráš. Do evanjelického cirkevného zboru v Bratislave-Petržalke prišiel Jozef Juráš 15. septembra 1968. Zbor vtedy prakticky neexistoval, no v priebehu niekoľkých mesiacov ho dokázal oživiť organizačne i duchovne opierajúc sa najmä o fíliu Rusovce. V júli 1972 mu však v rámci ďalšej vlny represálií odňali štátny súhlas na pôsobenie v úrade farára a násilne ho penzionovali.
Vo svojej misijnej práci v Petržalke sa Jozef Juráš sústreďoval predovšetkým na prácu s mládežou a pomoc starším členom zboru. Preto tu na jeho počesť založili nadáciu a neskôr Občianske združenie Jozefa Juráša, ktoré sa venuje najmä podpore činnosti detí, mládeže a starších bratov a sestier.
Jozef Juráš sa narodil 1. mája 1912 v Žiari v okrese Liptovský Mikuláš. Vzdelával sa na Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1933 - 1937 študoval teológiu v Bratislave a 25. júna 1937 bol ordinovaný za kňaza. Dva roky potom Juráš študoval na univerzite v Erlangene v Nemecku, odkiaľ musel v roku 1938 ujsť pred gestapom.
Aktívne sa zapojil do Povstania
V ďalšom období bol seniorálnym kaplánom v Liptovskej Porúbke u seniora Ľudovíta Šenšela. Neskôr sa oženil s jeho dcérou Darinou a v ťažkých podmienkach neustáleho prenasledovania vychovali spolu tri deti. V ďalších rokoch Jozef Juráš s prestávkami pôsobil ako redaktor Evanjelického posla spod Tatier v Liptovskom Mikuláši, bol tajomníkom Združenia evanjelickej mládeže a spirituálom na Bohosloveckej fakulte.
V roku 1944 sa v Liptove zapojil do príprav Slovenského národného povstania. Bol členom revolučného Okresného národného výboru v Liptovskom Hrádku, kde pracoval ako osvetový referent, tlmočník, organizátor, vydavateľ letákov a spolupracovník Slovenskej národnej rady v Banskej Bystrici. Hneď po prechode frontu začal 2. mája 1945 pôsobiť na gymnáziu v Liptovskom Mikuláši ako profesor náboženstva a spevu. Neskôr bol dištriktuálnym farárom pri biskupskom úrade v Liptovskom Mikuláši.
Osudným sa mu stal asi pobyt v USA
V roku 1947 bol na pozvanie Národnej Luteránskej rady na polročnom študijnom pobyte v USA. To sa mu zrejme stalo osudným. Od februára do septembra 1953 ho väznili na Krajskej správe ŠtB v Bratislave, kde ho podrobili krutým vyšetrovaniam, aby od neho získali priznanie o špionážnom spojení s USA a o vlastizrade, čo sa im však nepodarilo. Následne sa niekoľko mesiacov musel liečiť z následkov vyšetrovania, žil v Liptovskom Mikuláši bez platu i bez nemocenských príspevkov. Prvého februára 1962 ho Štátna bezpečnosť opäť zaistila a niekoľko mesiacov bol vo vyšetrovacej väzbe v Košiciach a v Prahe. Keďže zostal verný svojmu presvedčeniu, odsúdili ho ako protištátny živel za vlastizradu na 13 rokov väzenia.
Prestal pôsobiť ako farár, bol korektorom
Šesť rokov bol vo väznici vo Valdiciach, po amnestii prezidenta Ludvíka Svobodu ho 4. mája 1968 prepustili na slobodu. Opäť sa však musel niekoľko mesiacov liečiť na následky väzenia. Nasledovalo už spomínané pôsobenie Jozefa Juráša v Cirkevnom zbore ECAV v Bratislave-Petržalke. Po tom, ako ho represálie postihli tretí raz a v júli 1972 mu odňali štátny súhlas na pôsobenie v úrade petržalského farára, sa Juráš zamestnal v Polygrafických závodoch v Bratislave ako korektor. Jeho poslednou prácou bola korektúra prekladu Biblie do slovenčiny.
Následky väzenia sa opäť prejavili, postihla ho ťažká choroba, ktorej v auguste 1975 podľahol. Pochovaný je na cintoríne v Liptovskej Porúbke.
