LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Miestny rybársky zväz vypustil do vody 50 kilogramov dúhových pstruhov. „Je to približne 250 kusov rýb, ktoré sú veľké asi 15 centimetrov," upresnil predseda Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) v Liptovskom Hrádku Stanislav Jančuška.
„Jazierko sme chceli zrevitalizovať, preto sme hľadali niekoho, kto by mal seriózny záujem o rozvoj a zveľaďovanie vodnej plochy, " povedal primátor Branislav Tréger.
Ponúkli ho za jedno euro
Mesto ponúklo jazierko pri hrade do správy MO SRZ v Liptovskom Hrádku. „Dostali sme ho za symbolické jedno euro na rok. Chceme tam zriadiť detský lovný revír. Nápad, s ktorým prišlo mesto, sa nám zdal zaujímavý. Mladí rybári môžu pri jazierku aktívne tráviť voľný čas a využívať ho na tréning či zoznamovanie sa so športovým rybárčením. My si v ňom zase môžeme odchovať mladé ryby," povedal o projekte S. Jančuška.
„V starom jazierku, ktoré bolo napájené odrazeným kanálom z Belej, žilo málo rýb. Dostávali sa tam len prirodzene, alebo keď doň ľudia vypúšťali kapry, ktoré im bolo ľúto pripraviť na vianočný stôl. Naopak, chovný revír sme niekedy mali v druhom jazierku v arboréte," dodal S. Jančuška.
Do jazierka vypustili päťdesiat kilogramov rýb. FOTO: AUTOR
Vo vode, ktorá sa po vypílení topoľov v okolí jazierka presvetlila, sa rozšírilo veľa rias a zelene. Rybári preto vodnú plochu pravidelne čistia.
„Ak chceme, aby ryby vo vode prežili, musíme zeleň z vody pravidelne odstraňovať a, samozrejme, aj kosiť brehy, aby sme zabezpečili bezproblémový prístup k vode," uviedol S. Jančuška.
Bez narušenia ekosystému
Keďže topole v okolí vodnej plochy boli nadmerne zvetrané a ohrozovali ľudí padajúcimi konármi, mesto ich muselo vypíliť.
„Stromy sme v rámci rekonštrukcie odstránili. Topole sme nahradili mladými javormi, aby sme nenarušili ekosystém jazierka" dodal na záver B. Tréger.
Nadmernú tvorbu rias a zelene plánujú rybári obmedziť, takzvanou dynamickou vodou a zvýšením hladiny. „Keď prehradíme koryto Belej, zvýšime spodnú vodu a súčasne aj hladinu v jazierku. Ak by sa nám podarilo napojiť jazierko na kanalizáciu, voda by v ňom cirkulovala a lepšie by sa okysličovala. Väčší objem a cirkulácia by vodu ochladzovali a tým by sa tvorba zelene spomalila," povedal o plánoch S. Jančuška.
O jazierku
Jazierko pri hrade vybudovali popri výstavbe mosta do Liptovského Petra cez rieku Belá. Keďže stavitelia potrebovali na vytvorenie nájazdov na most veľa zeminy, vyhĺbili jamu pri hrade. Vodu do jamy budúceho jazierka priviedli potrubím popod Ulicu ČSA. Vpust bol na konci ulice. Voda z neho vytekala potrubím až do niekdajšieho jazierka v arboréte. Odtiaľ pokračovala popri železničnej trati, popod malý podchod, miestnymi nazývaný aj tundlík, cez terajšie sídlisko Prekážka až k sútoku Belej a Váhu. Keď sa koryto Belej niekoľkokrát prehlbovalo, prirodzene sa znížila aj hladina v jazierku a zastavil sa aj prítok vody do privádzacieho kanála. V istom období jazierko dokonca úplne vyschlo. Obnovili ho až začiatkom 90-tych rokov. V súčasnosti je jeho hladina priamo závislá od výšky hladiny Belej, funguje na princípe spojených nádob. V súčasnosti má jazierko v symbolickom prenájme Slovenský rybársky zväz v Liptovskom Hrádku, ktorý ho čistí, zarybňuje a využíva ako chovný revír.
