Vodohospodári doteraz nenamerali taký intenzívny úhrn zrážok ako v máji tohto roku. Protipovodňové opatrenia sú pre nich v súčasnosti prioritou. Aby predišli vylievaniu Váhu v liptovskom regióne, zabezpečia jeho koryto navýšením brehov.
RUŽOMBEROK V máji pršalo na území Liptova 25 až 28 dní, množstvo zrážok bolo v niektorých miestach až štvornásobne vyššie oproti normálnemu stavu.
Fakty prekvapili aj samotných vodohospodárov. „Zrážková situácia bola úplne extrémna, za 130 rokov merania sme neregistrovali takýto stav, čo sa týka úhrnu mesačných zrážok. Vďaka vrcholovým vodným nádržiam Liptovská Mara a Oravská priehrada sa však silné dažde u nás neprejavili tak škodlivo ako v iných oblastiach. V máji nám chýbal jeden centimeter do maximálnej prevádzkovej hladiny na Liptovskej Mare," vysvetľuje Peter Caban, námestník riaditeľa ružomberskej Správy povodia horného Váhu Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Počas intenzívnych dažďov pritekalo do Liptovskej Mary 340 kubických metrov vody za jednu sekundu, vypúšťali však 200 kubických metrov. Dochádzalo k vybrežovaniu Váhu v dolnoliptovskej obci Stankovany, ktorá je zároveň najnižšie položenou obcou Liptova.
Hrádze zvýšia do výšky jedného metra
„Silné prítoky boli najmä v medzipovodí, vysoké hladiny mala rieka Revúca, Ľubochnianka a cez Stankovany mal Váh prietok až 350 metrov kubických. Nízke brehy v tomto mieste nás obmedzujú. Keby nastala kritická situácia, nemôžeme z priehrady vypustiť viac vody," dopĺňa Peter Caban dôvod, pre ktorý začne Slovenský vodohospodársky podnik na budúci rok s protipovodňovými opatreniami na toku rieky Váh. Projekt je vo fáze prípravy, zahŕňa jeden ľavostranný a dva pravostranné úseky v katastri dolnoliptovských Stankovian s celkovou dĺžkou takmer jeden kilometer.
Hrádze budú siahať do metrovej výšky. Koryto Váhu v celej liptovskej kotline je upravené tak, aby znieslo aj veľký objem vody. Jedinou výnimkou bola práve táto oblasť, kde dôjde k výraznej náprave. Financie bude Povodie Váhu čerpať z vlastných zdrojov alebo zo štrukturálnych zdrojov Európskej únie.
Príčin povodní je viac, treba ich zodpovedne riešiť
Príčin katastrofálnych dopadov povodní vidí Peter Caban niekoľko. „Chýbajú potrebné agrotechnické opatrenia. Poľnohospodári sadia v miernych svahoch plodiny, ktoré nie sú schopné zachytiť zrážky. Pri poliach chýbajú absorbčné, pravidelne upravované trávnaté pásy."
Nebezpečenstvo predstavujú nepokosené lúky, kde vysoká tráva pod ťarchou zrážok padne a voda sa po nej kĺže ako po streche bez toho, aby vsiakla do zeme. Výrub stromov rovnako znásobuje riziko vzniku povodní. Nedostatok priznáva vodohospodár aj vo vlastných radoch. „Čiastočne zanesené korytá riek znižujú možnosť vodných tokov odvádzať zvýšené prietoky."
Rovnako aj samospráva by mala zodpovednejšie pristupovať k ochrane svojich obyvateľov. „Starostovia rozširujú územné plány a povoľujú výstavbu obydlí veľakrát aj v miestach, ktoré sú ohrozované blízkymi riekami bez vybudovaných protipovodňových opatrení. Malé potôčiky v obciach a na nich vybudované rúrové priepusty sú v mnohých prípadoch poddimenzované a zapchaté aj v dôsledku ľudskej činnosti," dodal Peter Caban.
