PODBANSKÉ. Dolný okraj Podkrivánskej poľany pripomína všetko, len nie pamätné miesto národovcov, plné šťavnatej zelene, čučoriedok, brusníc.
Teraz je na mieste zhorenej chaty spúšť. Rozpadnutá, zhnitá drevotriesková bunka so zapáchajúcimi odpadkami. Malebnej poľany, kde v blahej pamäti bola základným táborom pred výstupom, už niet. Je tam i nie je. Tam, kde sa začínali národné púte, by to Belopotocký teraz v roku 2010 nespoznal.
Turisti sa čudujú, či platia za ohyzdné
Pri tatranskej Ceste slobody, súbežne s poľanou, je na pni pohodená tabuľa oznamujúca parkovisko Tri studničky. O tom, že tam prešli v dvoch storočiach dejinami udalosti, ktoré ovplyvnili slovenský svet, nikto ani netuší. Ani vyberač parkovného.
Auto zastane. Český manželský pár zaplatí. Možno i viac, než na francúzskej riviére. Keď podídu na miesto zhorenej Važeckej chaty, bývalej kapitána Rášu, prvé, čo si všimnú je spúšť. Nechápu, načo vyberajú poplatok, azda za ohyzdné? Neveriacky krútia hlavami. Nostalgickú spomienku na rok 1956, keď sa tam počas národného výstupu zoznámili v táborisku, kde stálo 2 500 stanov, vidia cez slzy.
Krásnu tatranskú prírodu treba zachovať pre budúce generácie. Po pol storočí návštevníkom v ušiach znie reklamný slogan o tom, ako sa Tatry prebúdzajú. Iba ak vo virtuálnom svete. Realita je iná, Tatry melú z posledného.
Aké sú príčiny úpadku v okolí Kriváňa
Kriváň, vyobrazený na päťcentovej minci, pomaly nebude mať ani takú cenu. Koniec slávy podkrivánskych lúk i celej poľany odštartoval požiar tamojšej chaty.
Kamenné základy dodnes ukazujú, aká bola veľká. Tam boli dvere hlavného vchodu. Tam chata s kuchyňou, so šesťdesiatimi posteľami. Dielo skazy dokončili lesné kalamity s prudkými vetrami, ktorým Tatranci hovoria bóry.
Na lúkach pod Kriváňom zneli počas národných výstupov skoro vždy tradičné hymnické spevy. V kultúrnom programe sa predstavili raz mužský spevokol z Liptovského Hrádku, inokedy ženský spevokol z Liptovského Jána, alebo folkloristi z Važca, či z Lúčok ale aj iné telesá a sólisti. V čase normalizácie boli výstupy na Kriváň skôr spomienkou na národnooslobodzovací zápas počas 2. svetovej vojny.
Po revolúcii obmedzili počet účastníkov výstupov
Od roku 1990 obmedzili počty účastníkov. Bolo to správne rozhodnutie. V auguste v roku 2003 vyniesli matičiari so slovenskými turistami na vrchol hory nový drevený dvojramenný kríž. Je súčasťou štátneho slovenského znaku.
Predseda Dozorného výboru Matice slovenskej Jozef Lukáč si spomína, ako sa na túre striedali pri nosení kríža mladí matičiari. „Boli sme nadšení a spomínali na našich štúrovcov. Samozrejme, že pre každého účastníka bolo cťou podieľať sa na vynesení prastarého symbolu Slovanov, ktorý teraz tróni na Kriváni," dopĺňa J. Lukáč.
Na Kriváni bol zatiaľ len jeden prezident
Už tradične sa na vrchole spievajú hymnické piesne aj štátna hymna. Tá zaznela aj vtedy, keď v auguste v roku 1999 prítomní zatlieskali exprezidentovi Rudolfovi Schusterovi na 2 494 metrov vysokom Kriváni. Sprevádzali ho Ivan Gálfy, Martin Ťapák a iné osobnosti.
Zatiaľ je jediným prezidentom, ktorý bol v novodobej histórii na Kriváni. Odhliadnuc od toho, že mal túru skrátenú o jednu tretinu. R. Schustra so sprievodom previezli vozidlami až k Jamskému plesu. Ktovie, ktorej slovenskej hlave štátu sa najbližšie podarí vyjsť na legendárny vrch?
