Barlatón ako recesia a obdoba maratónu zdravých ľudí sa zrodil v hlavách dvoch Hrádočanov, rezbára Dalibora Novotného a básnika Ivana Šobáňa. Obaja sa pre chorobu museli spriateliť s barlami.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. „Najprv som si na barly pripevnil zvonček pre bezpečnosť. Najmä keď po chodníku ide bujará mlaď, zazvoním. Zasmejeme sa a bezpečne sa minieme. Neskôr pribudli aj svetielka, aby ma večer šoféri zaregistrovali na priechodoch," s úsmevom vysvetlil Dalibor Novotný.
„Potom ma potešilo, že rovnako riešil barle aj Ivan Šobáň. Išli sme však ďalej a vymysleli recesnú akciu. Urobíme barlatón. Pôvodne som plánoval barlatón v malom ako darček všetkým, ktorí nám pomáhajú a starajú sa o nás. Nech vidia, že náš zdravotný stav, aj keď je vážny, až veľmi vážny, sa dá brať s humorom."
Stávka dvoch mužov
Básnik Ivan Šobáň potvrdil, že veľa smiechu spolu s rezbárom zažili už pri plánovaní barlatónu: „Rozoberali sme, ako si barly vyzdobíme, čo si so sebou zoberieme a že určite sa po ceste zabehneme namočiť do kade v Liptovskom Jáne. Dokonca sme sa zabávali na tom, kto dá komu nábeh a kto prvý prejde cieľom."
Dalibor Novotný si veľmi netrúfa na dlhú trať. Či vyrazí spolu s básnikom, rozhodne sa tesne pred štartom, ale aj tak sa so Šobáňom stavili. Zvládne básnik, ktorý začal už v júni trénovať, cestu z Liptovského Mikuláša do Liptovského Hrádku pod štyri hodiny?
Ivana Šobáňa barlatón a stávka nadchla. Prvú tréningovú trať absolvoval začiatkom júna z Liptovského Hrádku do Liptovskej Kokavy. „Išlo sa mi dobre. Nebolo veľa áut, len zákruty ma mýlili. Raz som dedinu videl, raz nie. Pri konci cesty som pociťoval miernu bolesť v lýtkach, ale nedá sa opísať, akú radosť som mal v ten deň," priznal básnik na barlách.
Nápad s barlatónom sa zapáčil aj Danici Žiakovej, zástupkyni hrádockého primátora: „Fandím im. Veľa invalidných dôchodcov sedí doma. Ivan s Dalom to nevzdali a zapájajú sa do rôznych činností. 18. septembra budeme mať Hrádocký športový deň, ktorý mesto usporiada na podnet firiem elektronického priemyslu v Liptovskom Hrádku. Barlatón bude nielen jeho súčasťou, ale najmä zlatou čerešničkou. Teším sa, ako Ivana po výkone privítame v Hrádku na štadióne."
Príprava na barlatón
Ivanove barly sú mierne upravené. Vraví, že je dôležité, aby ho netlačili, a tak si dal upraviť miesto, ktoré drží celú váhu jeho tela, mäkkým materiálom obaleným bielou kožou.
„Pôvodne bola hnedá, ale tá mi farbila tričká," posťažoval si. Na barlách má pripevnený zvonček, držiak na fľašu a časť z nich je obalená cyklistickou páskou, aby ho kov bariel nechladil.
„Mnohí ľudia sa nad mojím tréningom pozastavujú. Vraj prečo to ja, telesne postihnutý, robím. Pre radosť, odpovedám," tvrdí básnik a pochvaľuje si aj pohyb: „Ešte nikdy som sa tak skvele necítil."
Vďaka príprave na barlatón stretol Ivan Šobáň aj veľa ľudí, ktorí mu prajú a pomáhajú s prípravou a kondíciou. V posledných týždňoch sa jeho osobným trénerom stal Igor Žiak mladší.
Na prvej spoločnej ceste z Liptovského Mikuláša do Liptovského Hrádku sa tréner nestačil čudovať. Povedal: „Ivan, ja som si myslel, že budem s tebou chodiť a nie za tebou utekať." O chodca sa vraj príkladne po ceste staral. Utieral z neho pot so slovami: „Nemôžeš prechladnúť, to by bol prúser." Pri dopravnej značke so štyridsaťkilometrovou rýchlosťou svojho zverenca upozornil, aby rýchlosť neprekračoval. Tréning zakončili v hrádockej lodenici a Ivanovi od radosti padali slzy.
Na vlastné riziko
„Pre mňa sú dlhé tréningové trate romantikou," dodal Ivan Šobáň. „Nejdem totiž po hlavnej ceste, z Mikuláša do Okoličného prejdem síce po chodníku, ale od Okoličného idem popri Váhu, kyslej vode za Liptovským Jánom a skončím na štadióne v Hrádku. Prial by som si, aby sa ku mne 18. septembra, keď budem štartovať ráno o ôsmej hodine od sochy Martina Rázusa pri mestskom úrade, pridali aj ďalší, zdraví či telesne postihnutí. Ale len na vlastné riziko."
A čo v tomto chodiacom období básne? Má na ich tvorbu Ivan čas? „Nedá sa písať," priznal muž. „Zatiaľ ich mám všetky v hlave. Po barlatóne príde na ne čas."
Zaujímavé je logo barlatónu, ktoré vymyslel pesničkár Peter Petiar Lachký. V kruhu dve prekrížené barly v teniskách. Pesničkár však nepomáhal sám básnikovi. Pri príprave pochodu sa Ivan Šobáň stretol s množstvom ochotných a ústretových ľudí, vďaka ktorým sa podujatie určite vydarí. Navyše, z hrádockého mestského úradu básnikovi zabezpečia sprievodné vozidlo a dobrovoľného zdravotníka. Danica Žiaková ešte prezradila: „Ivan pôjde v tričku s logami sponzorov, ktoré sme mu dali urobiť."
