RUŽOMBEROK. Ružomberský Mestský úrad vykonáva funkcie stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy od roku 2003. Počas tohto obdobia jeho pracovníci ani raz neprijali najtvrdšie rozhodnutie - odstránenie neoprávnenej, takzvanej, čiernej stavby.
„Podľa platného stavebného zákona musíme vždy umožniť stavebníkovi neoprávnenej stavby túto dodatočne povoliť za zákonom stanovených podmienok," povedala Zuzana Benčová, vedúca oddelenia stavebného práva Mestského úradu v Ružomberku.
V tejto súvislosti dodala, že pokiaľ by právne predpisy v tejto oblasti boli k takýmto stavebníkom prísnejšie a nezaobchádzalo by sa s nimi ako v rukavič- kách, určite by bolo menej nepovolených stavieb.
Mnohokrát sa čaká na rozhodnutia súdov
Pracovníci ružomberského stavebného úradu v tomto roku museli rozhodnúť o osude siedmich nepovolených stavieb v Ružomberku, ako aj o desiatich ďalších v okolitých obciach, pre ktoré radnica vykonáva činnosti podľa stavebného zákona na základe zmluvy.
Väčšinu čiernych stavieb už úradníci po zaplatení zákonnej pokuty dodatočne povolili, lebo pri nich nebol zistený rozpor s verejnými záujmami.
„Máme však aj staršie prípady úradne neukončených neoprávnených stavieb, pretože v súvislosti s nimi ešte neboli uzavreté súdne spory," uviedla Z. Benčová.
Dodatočné (ne)schválenie neoprávnených stavieb je v porovnaní s vydaním riadneho stavebného povolenia pre budúcu stavbu väčšinou zdĺhavejšie. Pri zákonnom postupe stavebník celý proces prípravy potrebných dokumentov absolvuje ešte pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia.
Avšak pri neoprávnene začatých stavbách je postup vo väčšine prípadov opačný. Najprv stavebník začne stavať a po zistení jeho neoprávnenej činnosti stavebným úradom sú stavebné práce zastavené až do vydania konečného rozhodnutia. Takže až na vyzvanie stavebného úradu stavebník začne vybavovať potrebné dokumenty.
Kto najčastejšie upozorňuje na čierne stavby
Ako sa pracovníci stavebného úradu najčastejšie dozvedia o existencii úradne nepovolenej stavby? V niektorých prípadoch o dodatočné zlegalizovanie požiadajú samotní stavebníci. Slovenská realita je totiž taká, že finančné tresty za neoprávnenú stavebnú činnosť sú mnohokrát oveľa nižšie ako zisky, prínosy, ktoré postavením objektu stavebník získa.
„Podnety o nezákonných stavbách získavame aj vlastnou činnosťou pracovníkov úradu, informácie nám poskytujú iné štátne orgány či starostovia obcí, pre ktorých vykonávame činnosti podľa stavebného zákona. Zabudnúť nemožno ani na podnety vlastníkov susedných nehnuteľností či spoluvlastníkov stavieb, v ktorých sa stavebné úpravy urobili," povedala Z. Benčová.
Omnoho viac práce by s čiernymi stavbami pracovníci stavebných úradov určite mali v prípade, keby sme rovnako ako, napríklad, v Nemecku mali stavebnú políciu. Jej príslušníci by určite pri vyhľadávaní čiernych stavebníkov boli výrazným prínosom.
Aby však ich práca bola pre spoločnosť prospešná, parlament by musel schváliť viaceré zmeny v stavebnom zákone. „Aj my, pracovníci stavebných úradov očakávame zásadné zmeny v tejto oblasti," povedala Z. Benčová.