Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Dreveničiari sa starajú, o to, aby mlyny vyzerali a fungovali ako kedysi

Kvačianska dolina je najnavštevovanejším miestom Chočských vrchov. Jedinečnú atmosféru si zachováva aj vďaka pôvodným mlynom.

Život v mlyne, síce ťažký, ale čarovný, zostal.Život v mlyne, síce ťažký, ale čarovný, zostal. (Zdroj: ĽUBICA KUBIŠOVÁ)

KVAČANY. Dvadsiatka dobrovoľníkov a milovníkov tradičnej slovenskej architektúry prišla do Kvačian, kde pred tridsiatimi rokmi zachránili vodné mlyny v Oblazoch.

Dreveničiari zo Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny spoločne spomínali na náročnú prácu pri ich obnove.

Na slovenské drevenice majú slabosť

Myšlienka pomôcť schátraným stavbám sa zrodila v hlave Bratislavčana Petra Kresnánka, ktorého podporili bratia Mikuláš a Marián Huba.

„Peter mal na Borovom chalupu a zistil, že mlyny sú v zlom stave. Boli sme skupinka kamarátov, ktorá mala na staré drevenice slabosť, tak sme začali v Oblazoch pracovať," približuje roky dobrovoľníckej práce v Kvačanoch jeden z dreveničiarov, Peter Tatár.

„Neboli medzi nami len ľudia z Bratislavy, veľký kus práce odviedli aj cudzinci a domáci, z ktorých nám bol veľmi nápomocný miestny ľudový rezbár Jozef Smutniak. Každý z nás má na tie časy fantastické spomienky," dopĺňa Tatár.

Okrem rekonštrukcie mlynov v Oblazoch pracovali na mnohých miestach po celom Slovensku. Najviac zachránených stavieb, ktoré prešli ich rukami, sú práve v Liptove.

Cesta Kvačianskou dolinou je lepšia ako safari

V mieste, kde sa spájajú tri rieky, Borovianka, Hutnianka a Ráztočanka, vzniká nová rieka Kvačianka, ktorá vytvára jedinečné podmienky na stavbu mlynov. Pôvodne boli v Kvačianskej doline postavené až tri. „To miesto je nekonečne romantické. Na svete neexistuje nič podobné," hovorí s nadšením Peter Tatár a vzápätí dodáva: „Cesta dolinou je krajšia ako celá Afrika."

„Nerobili sme to preto, že sme mali záujem mlyny vlastniť, ale pre vec samú, pre záchranu objektov v krajine," opisuje Marián Huba motiváciu pamiatkárov. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny odkúpil dolný mlyn a horný majú v prenájme od Štátnej ochrany prírody. V budúcnosti by radi obnovili technológie podľa vzoru dolného mlynu.

Prvoradým zámerom bola oprava exteriérov

Poslednou obyvateľkou bola do roku 1977 pani Gejdošová, ktorá tu sama prežila 17 rokov. Keď bola stará, mlyn už nemlel a zostal opustený, pretože v tom období starú budovu nikto nepotreboval.

„Začali sme pracovať v jeseni v roku 1980. Išlo nám o to, aby pôvodné objekty ostali v krajine, netušili sme, že mladšia generácia ich dá aj do prevádzky. Nebol to náš prvoradý cieľ," vysvetľuje Marián Huba.

Horný, alebo Gejdošovský mlyn, bol vo veľmi zlom stave, tlačil naň svah, zavalilo ho blato a kamene. „Vymenili sme mnohé stavebné prvky, časti krovu, krokvy, pomúrnice. Niektoré časti spodného mlyna sme museli postaviť nanovo," približuje charakter práce aktívny dreveničiar.

Vyviezli viac ako 50 metrov kubických zeminy. Trvalo tri roky, kým mala stavba strechu a ďalšie dva roky pracovali na riečnych hrádzach.

„Upravovali sme okolie, postavili hate, aby voda mohla ísť na kolesá. Medzitým prišli mladí chalani a tí ich dali do pohybu," dopĺňa podrobnosti Peter Tatár. V roku 1990 osadili v hornom mlyne koleso, ktoré sa krútilo ešte štyri roky. Na jedno desaťročie však nemohli dreveničiari užívať mlyn. Mechanizmus nebol v pohybe, mlynské koleso sa netočilo a zhnilo.

Tretia generácia opravila pôvodné mechanizmy

Mladí dreveničiari si v mlyne vymieňajú strážne služby, nechcú nechať pamiatku opustenú.

„Obnovujeme pôvodný autentický stav. Tak, ako mlyny vyzerali a fungovali kedysi, chceme, aby vyzerali a fungovali aj dnes so všetkým, čo k tomu patrí. Aj so zázemím. Kosíme lúku alebo ju spasú kozy, máme záhradku a stroje, ktoré pracovali a vyrábali, nech pracujú aj dnes," vysvetľuje mlynár Martin Petráš, ktorý mlyn stráži a aktívne sa podieľa na zachovávaní jeho pôvodného rázu.

Aj vďaka jeho zásluhe dnes fungujú staré mechanizmy. „Na Slovensku je, žiaľ, zázrak, keď sa zachová technická pamiatka. Za vrchol sa považuje, keď je zakonzervovaná a uložená. My sme obnovili pôvodný pohon, pôvodné koleso. Aj elektrina, ktorou svietime, je vyrobená z vody. Koleso sa točí od rána do večera, stále bežia prevody. Chceme, aby pamiatka fungovala a využívala sa v takom režime ako v minulosti," hovorí dobrovoľný ochranca prírody Martin Petráš.

Opravili náhony so stavidlami, postavili nové vodné koleso, od základov rekonštruovali prevodovú zostavu a energiu vodného kolesa používajú na pohon strojov.

Dnes je obnovená ucelená časť technológie dolného mlyna, vrátane pôvodného takmer 120 rokov starého stroja, gátrovej píly, ktorý na pohon vodným kolesom skutočne pracuje a pomáha zabezpečiť rezivo na ďalšiu rekonštrukciu.

Energia vodného kolesa však poháňa aj ďalšie stroje, akými sú generátor na výrobu elektrickej energie na osvetlenie mlyna, hobľovačku, cirkulár, stojanovú vŕtačku a brúsku na pílové listy.

Pri príležitosti okrúhleho tridsiateho výročia začiatku záchrany mlynov dali do pohybu aj gáter v dolnom mlyne. Dreveničiari s radosťou sledovali jeho obdivuhodnú silu, ktorú mu prinavrátila už tretia generácia šikovných dobrovoľníkov.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 118
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 073
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 341
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 463
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 209
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 070
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 405
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 245
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 117
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 878
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Mikulášsky hokejisti si pripísali štvrté víťazstvo sezóny

V 32. kole najvyššej Tipos extralige si Liptáci poradili s hosťami z Nových Zámkov 3:1.

Mikulášania v bielo-červenom po strelení svojho prvého gólu Novým Zámkom.

V noci udrú silné mrazy

Meteorológovia vydali pre severné Slovensko výstrahy.

V černovskom chotári zachraňujú studničky starých otcov

V Černovskom chotári mali vyše dvadsať studničiek, miestni dobrovoľníci sa pustili do ich obnovy. A darí sa im to, studničky sú nielen funkčné, ale naozaj pôsobivé.

Studničku obnovili nadšenci z turistického oddielu a Valent Janči, ktorý ju namaľoval.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?