LIPTOVSKÉ SLIAČE. V Liptove vymaľoval interiéry kostolov vo farnostiach Liptovské Sliače, Lúčky, Hubová, Stankovany, Liptovská Teplá, Liptovský Michal, Černová, Valaská Dubová, Ludrová, Liptovské Revúce, ale aj v Ružomberku a Liptovskom Mikuláši.
Vyzdobil viac ako 66 kostolov
Hanula sa narodil do skromných pomerov sedliackej rodiny 6. apríla 1863 v Liptovských Sliačoch. Otec sa, v snahe zabezpečiť svojmu potomstvu živobytie, venoval rôznym remeslám, okrem iného aj amatérskemu maľovaniu.
Tu možno badať prvý kontakt mladého Jozefa s umením. Svoje prvé zákazky realizoval už ako žiak miestnej školy. Vďaka pomoci spišského biskupa Částku rozvíjal Hanula svoj talent v Budapešti, neskôr študoval v Mníchove. Z tohto obdobia pochádzajú jeho umelecky najcennejšie maľby. V Liptove sú známe najmä portréty Čipkárka, Moje čipky.
Doteraz zadokumentovali 66 kostolov po celom Slovensku, kde možno nájsť nástenné maľby, závesné a oltárne obrazy. Toto číslo nie je konečné.
Tisíce nemohol sľúbiť
Jozef Hanula bol otcom ôsmych detí a neustále zápasil s existenčnými problémami. „Nemal veľa peňazí, keď chcel uživiť rodinu, začal maľovať kostoly. Cirkev bola vtedy istým, aj keď nie príliš štedrým chlebodarcom," hovorí Ľudovít Ondrejka, kronikár Liptovských Sliačov, ktorému sa podarilo zhromaždiť množstvo materiálov o živote Jozefa Hanulu.
Prvý kostol v Liptove, pod ktorého maľbu sa Hanula podpísal, bol svätostánok vo svojom rodisku. Poprosil ho o to listom miestny kňaz Andrej Hlinka. „Tisíce vám nemôžem sľúbiť za pomaľovanie kostola nášho, ale mám pred očami výpoveď Pána: hoden je delník mzdy svojej." Ponukami na reštaurátorské a umelecké práce v okolitých kostoloch ho kňazi doslova zasypávali. Takmer každý rok pracoval v inej obci.
Dedinčania na stenách
Na fresky preniesol nielen tradičné náboženské motívy, zobrazoval aj prostý ľud.
Vtedajšia tlač o jeho technike hovorila, že „jeho svätí v kostoloch sú bytosti z podtatranských lúk a polí. Jeho madony sú slovenské matky, uslzené nad osudom synov. Jeho anjeli sú úsmevy šťastných slovenských detí, rozradostené slobodou."
Svätých zobrazoval v prostredí konkrétnej obce spolu s dedinčanmi. Autentické maľby sú cenné najmä pre domácich. V Kostole sv. Filipa a Jakuba v Liptovskej Teplej umiestnil Hanula na čelnú stranu obraz Cyrila a Metoda, ktorí kážu miestnym ľuďom oblečeným v krojoch. V pozadí vidieť teplanský kostol.
Do výzdoby Kostola svätého kríža v Hubovej začlenil umelec unikátny motív starého cintorína. Len vďaka Hanulovmu obrazu dnes ľudia vedia, ako vyzeral.
Medzi svätcami v Kostole Ružencovej Panny Márie v Černovej je zvečnená podobizeň kľačiacej Márie Stanovej. Rodáčka darovala všetok svoj majetok farnosti. Hanula, na žiadosť Andreja Hlinku, zaradil ženu do maľby.
Hovoriaca Biblia
Sakrálne ľudové umenie okrem toho, že približovalo ľuďom konkrétne postavy svätcov, výjavy z Biblie, bolo pre mnohých aj jedinečným a veľakrát aj prvým kontaktom s umením. Výzdoba chrámov vždy bola hovoriacou Bibliou, pretože bola prístupná aj ľuďom bez vzdelania. Svätci boli zrazu skutoční a reálni.
Prostý človek nemal kontakt s umením a kultúrou v takom zmysle, ako to chápeme dnes. Jeho kultúrou bol kostol, maľby, obrazy a sochy v ňom.
Jozef Hanula sa výraznou mierou zaslúžil o to, že liptovskí ľud spoznal kultúru pomocou svojej viery.
