Michal Štang bol v rokoch 1991 až 1996 správcom farnosti v Liptovských Kľačanoch. Pri príležitosti jeho nedožitých 50. narodenín sa v obci v kostole svätej Alžbety konala 18. septembra svätá omša.
LIPTOVSKÉ KĽAČANY. Michal Štang zahynul 19. januára 2006 pri havárii vojenského lietadla, ktoré sa vracalo z misie z Kosova. Zo 43 ľudí, ktorí v ňom boli, prežil iba jeden.
Homíliu na svätej omši predniesol dekan Vzdušných síl Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky plukovník Marko Trochan. S Michalom študovali spolu teológiu na vysokej škole, ako kňazi pôsobili v armáde, boli na misii v Afrike a spolu odslúžili poslednú omšu v Kosove deň pred haváriou lietadla blízko maďarskej obce Hejce. Zaspomínal na svojho priateľa a veľa dobrého, čo Michal Štang počas svojho života urobil.
Stále sa usmieval, veril, že všetko dobre dopadne
S láskou a úctou na svojho farára spomínajú aj v Liptovských Kľačanoch. Pre deti a mládež každoročne organizoval letné tábory spolu s Elenou Hrbčovou. Je predsedníčkou Územného spolku Liptov Slovenského Červeného kríža a obvodnou lekárkou v Liptovských Kľačanoch, Ľubeli aj Dúbrave. Bola to práve ona, ktorá zorganizovala pietnu spomienku na Michala Štanga. Pokračuje v tradícii, ktorú založil a po jeho smrti naďalej organizuje detské tábory. Stará sa aj o jeho webovú stránku, na ktorej je, napríklad, jeho denník a fotografie z misie v Afrike, jeho životopis, homílie, články a spomienky. Kto ich začne čítať, ťažko sa od nich dokáže odtrhnúť a je mu ľúto, že nestihol napísať viac.
„Bol to veľmi vzácny človek. Obetavý, pracovitý, bezprostredný, každého vedel podržať, povzbudiť. Stále sa usmieval, veril, že všetko dobre dopadne a vždy si vedel so všetkým poradiť. Bol aj veľký športovec, rád hrával futbal. Keď sa ho ľudia pýtali, prečo išiel za kňaza, odpovedal, že preto, lebo má krivé nohy a dlhá reverenda mu ich zakryje," povedala E. Hrbčová. Dodala, že bol aj dobrovoľným darcom krvi a držiteľom bronzovej Jánskeho plakety.
Na omši sa zúčastnili mnohí veriaci a starostovia aj z okolitých obcí. V popredí Elena Hrbčová, ktorá pietnu spomienku na Michala Štanga zorganizovala. FOTO: JOZEF FAŠÁNOK
Kňazi si zahrali futbal so starými pánmi
Na počesť Michala Štanga si popoludní po svätej omši a slávnostnom obede v zrekonštruovanom kľačianskom kultúrnom zahrali kňazi futbal so starými pánmi z Ľubele a Dúbravy. Kňazi vyhrali 3:1.
V chatke ovocinárov si potom všetci pochutili na guláši, šiškách a koláčoch, ktoré napiekli ženy z Kľačian a Ľubele. „Aj keď náš pán farár Miško už nie je medzi nami, v našich srdciach zostane navždy. Chcela by som sa poďakovať pani doktorke Hrbčovej za to, že spomienku zorganizovala, ale aj za to, že už dvadsať rokov sa stará nielen o naše zdravie, ale pomáha nám aj v iných veciach a je našou dobrou priateľkou," povedala starostka L. Kľačian Viera Tomčíková.
Z afrického zápisníka Michala Štanga
Michal Štang pôsobil ako vojenský duchovný rok v misii UNMEE v africkej Eritrei. Vybrali sme krátke úryvky z jeho denníka, ktorý si celý môžete prečítať na jeho webovej stránke.
3. novembra 2003
Raz v noci som nemohol zaspať, a tak som rozmýšľal o mojej službe v tejto misii. Ľudia prichádzajú za mnou kvôli letenkám, lebo to mám vo funkčnej náplni. Niektorí aj s tým nie sú spokojní a myslia si, že to neviem dobre vybaviť. Alebo ma volajú hrať volejbal, futbal, nechávajú si u mňa napaľovať fotky. Zahráme si šachy, porozprávame sa, alebo si niečo „prečítame." Čo to má ale spoločné s kňazskou službou? Je predsa normálne, že do kuchyne nechodíme kvôli kuchárovi, ale kvôli jedlu, k doktorovi, keď máme hnačku, k spojárovi, keď si chceme zavolať domov. Prečo sa ešte nestalo normálnym prísť v nedeľu na svätú omšu, ale radšej hlivieť v posteli? Lebo neveríme, že raz nebude treba už nič odmínovať, ani hladní nebudeme môcť byť, ani choroby nebude, ani dolárov nám nebude treba, ale tak isto nebudeme môcť povedať: „Ja som nevedel... „A kedy sme Ťa videli..., a neposlúžili sme ti?" (Mt 25, 44)
3. januára 2004
Voda vo sväteničke nám rýchlo mizne. Možno je to preto, že sa chlapci pri príchode do kaplnky žehnajú jedna radosť, ale zaiste aj z toho dôvodu, že sa rýchlo odparuje. Preto raz v týždni, musím požehnať novú vodu a pritom použijem kropáč, ktorý som si zhotovil z ostňa dikobraza a metličku som vyrobil zo ženijného lanka na ohraničenie mínového poľa. Veľa chlapcov je chorých, majú teploty.
17. marca 2004
Dopoludnia som sa modlil a tiež popoludní. Napadlo mi, že skutočne mojou prácou je modlitba za túto misiu... Po ukončení misie by som chcel na Slovensku uskutočniť projekt, ktorý som nazval Wisdom. Napadlo mi to pri čítaní posvätného čítania z knihy Prísloví, kde sa v prvom verši deviatej kapitoly píše: „Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva." Wis je slovíčko, ktoré v angličtine znamená vedieť, ale aj celé slovo wisdom sa prekladá ako múdrosť. A doslova, dom, spočívajúci na siedmich pilieroch by sa mohol stať základom, domovom pre spoločenstvo, ktoré by sa učilo sociálnemu cíteniu a životu podľa evanjelia. Myslím, že by to pán Boh mohol s nami skúsiť. A každý z nás sa bude usilovať prispieť svojou troškou do mlyna". Lebo ako hovorí Ander: „Musíme sa podeliť aj s tými, ktorí nemali také šťastie ako my."
Michal Štang na misii v Afrike. FOTO:WWW.STANG.SK
