Liptovský Mikuláš, Lisková, Lúčky, Ružomberok či Stankovany majú spoločné to, že ich tohto roku postihli povodne. A to napriek tomu, že ľudia urobili maximum pre to, aby zabránili zatopeniu svojho či obecného majetku.
Boli tohtoročné lokálne povodne v Liptove predzvesťou katastrof, ktoré tohto roku postihli východ Slovenska či Ponitrie? Nepopierateľným faktom je, že v máji pršalo na území Liptova 25 až 28 dní.
Množstvo zrážok bolo na niektorých územiach až štvornásobne vyššie oproti bežnému dlhoročnému priemeru. Na základe týchto skutočností sú mnohí presvedčení o tom, že povodne už nebudú len výnimočnými udalosťami, ale pravidelne sa opakujúcim javom aj v Liptove.
Navyše, niektorí klimatológovia varujú, že dlhotrvajúce dažde sa budú pravidelne opakovať a treba rátať aj so stále častejšími prívalovými lejakmi.
Pri vyslovovaní záverov treba byť zdržanliví
Vodohospodár Róbert Hok, riaditeľ Správy povodia Horného Váhu so sídlom v Ružomberku, uznáva, že aj v Liptove sme zaznamenali v tomto roku nadmerné zrážky. Na druhej strane však zdôrazňuje, že pri vyslovovaní katastrofických scenárov do budúcnosti by sme mali byť opatrní, zdržanliví.
Tvrdenie o zvýšenom objeme zrážok z pohľadu celoročného úhrnu je predčasné. Kvalifikované hodnotiace stanovisko možno vysloviť až po ukončení kalendárneho roka. A obava zo zvýšeného počtu povodní? „Povodne tu vždy boli, sú a aj budú. Ich počet a intenzita sú závislé nielen od objemu zrážok, ale aj od úrovne starostlivosti o krajinu," tvrdí R. Hok.
Aká je príčina mnohých povodní? Nerozumná leso-poľnohospodárska činnosť, ako tvrdí R. Hok, narobí veľa zlého. Stačí si len uvedomiť, čo pri nadmerných zrážkach spôsobí nepokosená lúka. Veľká voda z neba trávu pováľa a tá vytvorí nad zemou kryt, takže voda nemôže vsiaknuť do pôdy. Čoraz prudšie steká až k ľudským obydliam. Takej povodni možno zabrániť veľmi jednoducho - pokosením lúk.
Nesprávne rozhodnutia starostov
Problémom sú aj nesprávne rozhodnutia niektorých starostov obcí, ktorí vraj povoľujú výstavbu rodinných domov v blízkosti vodných tokov bez náležitých protipovodňových opatrení.
„Osadenie rúry, cez ktorú preteká voda miestneho potôčika popod cestu či lávkou, za protipovodňové opatrenie nemožno považovať. Dedinské potoky sú neraz miestom, kde ľudia vyhadzujú všetko možné a nemožné a pri intenzívnejších zrážkach tento neporiadok zapchá rúru a miestna povodeň je realitou," hovorí J. Hok.
Povodňové nebezpečenstvo trvalo od mája do septembra
Povodie Váhu v Liptove spravuje 1 360 kilometrov vodných tokov, vrátane obvodov vodných nádrží, napriek tomu k vážnejšej povodňovej situácii v tomto regióne nedošlo. A to prakticky od spustenia Liptovskej Mary do prevádzky v roku 1975.
Lokálne povodne bývajú, a aj tohto roku boli, na tokoch, ktoré nie sú v správe povodia. Kritickým situáciám sa však ani ružomberský vodohospodársky podnik nevyhol, veď povodňové nebezpečenstvo s určitými prestávkami trvalo od mája do septembra.
„Kedy a kde bola tohto roku najkritickejšia povodňová situácia v Liptove, nemôžem jednoznačne určiť. Každá povodeň je predsa kritická udalosť. Povedal by som to inak. Na vodnom diele Liptovská Mara bola 17. mája zaznamenaná hladina na kóte 564,72, pričom maximálne možná prevádzková hladina je kóta 564,89," uviedol R. Hok.
Samosprávy by mohli urobiť viac
Keďže podľa názoru R. Hoka povodňová situácia v závislosti od podmienok môže nastať na viacerých územiach Liptova, sústrediť sa treba na znižovanie miery rizík vzniku povodní tam, kde je ich vznik pravdepodobný.
„To aj robíme. V štádiu prípravy máme projekt, cieľom ktorého je zvýšenie prietoku rieky Váh v katastri obce Stankovany až na 350 metrov kubických vody za sekundu," povedal R. Hok.
Táto, ale aj ďalšie menšie protipovodňové investičné akcie budú v budúcich rokoch financované z rozpočtu Povodia Váhu. Pokiaľ sa splní prísľub súčasnej vlády, že na protipovodňové investície vyčlení mimoriadne financie, o ich pridelenie sa budú uchádzať aj ružomberskí vodohospodári.
To isté platí aj o europeniazoch, ktoré sú na tento účel určené. Veď Európsky parlament už pred štyrmi rokmi schválil smernicu, ktorá hovorí o tom, že členské krajiny by sa mali zamerať na odstraňovanie rizík vzniku povodní.
„Aj keď netvrdím, že samospráva robí v tejto oblasti málo, aj obce by mali mať seriózny plán na odstraňovanie povodňových rizík. Mnohokrát už aj vyčistenie vodných tokov by prispelo k zníženiu rizika lokálnych povodní.
Na náročnejšie investičné akcie, povedzme, v podobe regulácie a úprav brehov miestnych potokov, tiež možno využiť fondy Európskej únie," hovorí R. Hok.
Riaditeľ dodal, že mnoho lokálnych povodní je nechcený následok neuváženej ľudskej činnosti. Ich počet preto možno znížiť účinnými opatreniami a odstraňovaním tých rizík, ktoré ovplyvniť vieme a chceme.
