Chata pod Soliskom sa stáva prechodným domovom ľudí, ktorí majú k horám veľmi blízko. Niekoľkými z nich sú aj Stanislav Jurík z Pribyliny či Ján Husár z Popradu. Oboch k chate pritiahla láska k Tatrám. Hoci obaja patria ku generácií mladých, ktorí za prácou odchádzajú do zahraničia, oni tvrdia, že doma im je dobre a nemajú zajačie úmysly.
Spievajú, aby odplašili medveďa
Čo majú mladí muži v horách najradšej? „Pokoj," bez rozmýšľania odpovedal J. Husár. „Hlavne večer. Všetko stíchne, sedím na terase a pozerám na zapadajúce slnko. Alebo ráno, kým vyjdú hore turisti, prichádza k chate skupinka piatich, šiestich kamzíkov. Takéto večery a rána sú veľkou odmenou."
Obaja však tvrdia, že sa nebránia ani životu v civilizácii, ale v horách si užívajú pokoj. „Chodievame skoro spať, lebo ráno skoro vstávame."
Deň pre mužov v chate začína pred šiestou hodinou. Keďže v horách je núdza o vodu, každé ráno ju musia zabezpečiť zo Štrbského Plesa. To znamená, že jeden z nich zíde z chaty pod Soliskom dolu načerpať vodu. Celou cestou vraj hrmoce alebo si spieva, aby odplašil nechcené stretnutie.
„Nemožno ísť tichučko, aby sme sa nestretli zoči-voči s medveďom. Medveď je plachý, nemá záujem sa s nami stretnúť, a tak radšej, keď nás počuje, odíde," vysvetlil kuchár z chaty ranný rituál. Nielen vodu však treba každé ráno vyviesť do chaty. Všetko od čistiacich potrieb až po štrúdľu.
Nechápu, že je nedostatok vody
Ján Husár, alias Janči, robil, ako sám hovorí, dolu, a tak vie porovnať, akí sú ľudia v civilizácii a akí v horách. Do hôr sa prídu väčšinou vyvetrať. Stresy nechávajú dolu, a preto sú akísi vďačnejší a trpezlivejší.
To bol dôvod, prečo išiel pracovať do hôr? „Chcel som skúsiť, ako sa robí v horách. Nikdy som tak vysoko nepracoval," vysoko v Jánovej reči znamená tisíc osemstoštyridsať metrov nad morom. Jedným dychom dodal, že v horskej chate sú úplne iné podmienky v práci ako dole. Čo je normálne v civilizovanom svete, v horách nemusí byť.
„Vody je málo, treba ňou šetriť. Mnohí ľudia sú však takí zvyknutí na dostatok vody, že aj vysoko v horách by chceli mať všetko pohodlie s vodou a hygienou s ňou spojenou. Navyše, očakávajú, že budú mať internet. Často nechápu, že tu nie je občas ani signál pre mobilné telefóny."
Na druhej strane je však viac tých vďačnejších, ktorým neprekáža vyspať sa aj na podlahe, aby na turistické chodníčky vystúpili už skoro ráno alebo tých, ktorých očarí východ či západ slnka vysoko v horách. Navyše, ako bonus získavajú pocit, že ak v tomto čase natiahnu ruky, jednou sa dotnú mesiaca, druhou slnka. Tak blízko sa to zdá hore.
Jelenica pózovala ako dáma
„Stále chodievam v horách s fotoaparátom. Porazilo by ma, keby som niečo zaujímavé videl a nemal ho," povedal J. Husár a dodal, že počas práce pod Soliskom sa stretol s medveďom, kamzíkmi, krkavcami či jeleňmi.
„Počas septembrového splnu som cestou do chaty stretol jelenicu s mladou. Mláďa odbehlo, jelenica pekne zapózovala. Nádherná. Aj medveď chodieval k chate. Bol mimoriadne prítulný. Vysvitlo, že to bolo mláďa, ktoré odvrhla medvedica a bolo hladné. My sme mu však nedávali jesť, takže muselo odísť. Teraz žije vo Furkotskej doline. Išlo do svojho prirodzeného prostredia, vlastne aj tu bolo vo svojom prostredí, my sme mu doň vošli."
Momentálne je jelenia ruja, jelene v kosodrevine vraj ručia ako o život. Stretnúť veľkého jeleňa v tomto čase by nebolo veľkou zábavou. Svište počuť tiež pišťať, ale Janči sa osobne ešte so žiadnym nestretol. A to býva v chate už vyše roka. Krkavce mu lietajú nad hlavou často. Majú v skalách na chatou hniezdo.
Robia všetko, čo treba
Mladí muži tvrdia, že Tatry majú radi. Narodili sa pod Tatrami, páči sa im v nich. Nielen pre prácu, ktorú momentálne v horách našli. „Som vyučený stolár, v chate robím všetko, čo treba, ale páči sa mi," potvrdil Stano Jurík. Obaja lyžujú či lyžovali, turistika je im blízka. Tatranské doliny prešli po vlastných, vyšli na mnohé štíty či sedlá, a tak dokážu turistom profesionálne poradiť.
Uvažujú mladíci stráviť celý svoj život v horách? „Nerozmýšľam o tom, to je ďaleká budúcnosť," zareagoval J. Husár. „Momentálne sa mi v horách páči a hoci v chate nie je jednoduchá práca, je ťažšia ako dole, ale je krajšia."
Čo hovorí kuchár o ľuďoch
„Starám sa hlavne o kuchyňu, som kuchárom, ale robím všetko, čo treba, počnúc raňajším vynášaním vody, potom zakúriť do pece, objednať tovar, vynosiť ho od lanovky do chaty. Každý robí v chate všetko. Keď skončí jeden deň, treba poupratovať a pripraviť ďalší bezproblémový deň," zhrnul celodennú prácu Janči. „Nie každému takýto život vyhovuje. Mnohí ľudia nevydržali. Bez vzťahu a lásky k prírode, horám to nejde."
Kuchár prezradil, čo ľuďom, keď sa zastavia v chate, najviac chutí. V lete vraj polievky. Kapustová, gulášová, cesnaková. V lete sú však aj ľudia iní ako v zime. V lete turistika a jedlo v batôžku zabalené. V zime halušky, vyprážané, ťažšie jedlá.
Je rozdiel medzi Slovákmi a zahraničnými turistami v horách? „Je," odpovedal J. Husár. „Viac ako my, šetria Poliaci. Veľmi vďační a spokojní sú Česi, ale veľa riskujú. Najmä pri zlom počasí ich treba doslova odhovárať, aby nešli do kopcov. S nimi je to tak: majú voľno, naplánujú si trasu, ale počasie im nevyjde, no aj tak chcú ísť do hôr."
Babie leto možno ešte v októbri ponúkne zažiariť kráse hôr, ale: „Nechápala som v posledných slnečných septembrových dňoch, ako sa môže niekto v horách podchladiť a ohroziť seba. Slnko rozohrialo skaly, dobre sa na nich oddychovalo," skomentovala jedna z turistiek na Solisku.
„Pochopila som to skoro ráno. V kosodrevine fučal taký mrazivý vietor, že naozaj prenikal cez oblečenie až do kostí. Ak by som ostala v noci v skalách, určite mám obrovské problémy."
Autor: DAGMARA SARITA
