LIPTOV. „Momentálne je v Liptovskom Hrádku v prevádzke 36 výherných automatov v ôsmich zariadeniach. V rokoch 2008 a 2009 ich bolo štyridsaťštyri," povedala Soňa Slosiarová z Odboru majetku a podnikania v Liptovskom Hrádku.
Počet výherných automatov klesol aj v Liptovskom Mikuláši. V minulom roku bolo v prevádzke 170 prístrojov. V tomto roku mesto udelilo dvanásť nových licencií a teraz ich je v prevádzke 116.
„Keďže mal počet výherných prístrojov oproti minulým rokom klesajúcu tendenciu, mesto neprijímalo opatrenia na ich obmedzenie," doplnila S. Slosiarová.
Obce nemajú možnosti na obmedzenie počtu
V prípade, že by počet prístrojov neúmerne stúpol, nie je pre mesto či obec jednoduché ich počet znížiť.
„Ak žiadateľ predloží všetky požadované doklady, mesto je povinné vydať individuálnu licenciu na prevádzkovanie výherného zariadenia, takže nie je možné prevádzkovanie zakázať alebo nejakým spôsobom obmedziť," povedal o situácii Rudolf Proč, vedúci oddelenia daní a poplatkov Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši.
Podmienky upravuje zákon o hazardných hrách
Prevádzku hracích automatov a podmienky na ich povolenie v mestách a obciach upravuje zákon o hazardných hrách. Za prevádzku každého hracieho zariadenia platí majiteľ ročne mestu alebo obci takmer 1500 eur. Pre mestskú či obecnú pokladnicu to určite nie je zanedbateľný príjem.
Na Slovensku bolo, podľa informácií z ministerstva financií, v roku 2008 v prevádzke 21-tisíc výherných automatov. To znamená, že na približne 200 obyvateľov starších ako 18 rokov pripadal jeden automat. Podobne vysoký pomer nájdeme v Európe len v Česku.
Hra spôsobuje príjemný pocit, ktorý inde nezažívajú
Gamblerstvo alebo patologické, chorobné hráčstvo ničí sociálne väzby, rozvracia rodiny a má na svedomí aj nejeden ľudský život.
Gambleri bývajú v poslednej fáze choroby psychicky rozvrátení. Neraz ich zúfalá finančná situácia dovedie k samovražde. Napriek tragickým dôsledkom si stále viac ľudí nájde peniaze a vhodí ich do automatu v nádeji, že sa na nich usmeje šťastie. No šanca vyhrať je pritom málo pravdepodobná.
Psychológ Pavol Veselovský hovorí, že hra je pre gamblera zdrojom hormónov šťastia, príjemných pocitov vzrušenia a úspechu.
„Tie často neprežíva, keďže ich v normálnom živote len ťažko dosahuje. Hra je pre neho takmer jediným zdrojom príjemných pocitov a postupne sa stáva na nej závislý. Keď dlhšie nehrá, má neovládateľnú túžbu po hre. Tú uspokojí jedine hraním," doplnil P. Veselovský.
Túžba hrať je silná, ale zbohatnúť sa tak nedá
Patologický hráč sa svojej túžby nevzdáva, napriek tomu, že mu hranie narúša každodenný život, spôsobuje duševnú tieseň pre vážne problémy v rodine, škole, zamestnaní či zadĺženie. Pociťuje silnú túžbu, nutkanie hrať, ktoré nedokáže ovládnuť. Neskôr to už nie je len túžba po vzrušení z hry, ale aj snaha získať späť peniaze, ktoré prehral.
„Podobne ako pri alkoholizme či iných závislostiach je pri liečbe patologického hráča dôležité dosiahnuť a udržať stav abstinencie," dodal P. Veselovský.
Napriek tragickým dôsledkom závislých si často spoločnosť z problému ťažkú hlavu nerobí a zástupcovia legislatívy tvrdia, že ide o svojprávnch ľudí a ich slobodné rozhodnutie. Podľa informácií z ministerstva financií v roku 2008 zainvestovali hazarduchtiví Slováci do rôznych lotérií či stávkových kancelárií viac ako 2 miliardy eur. To je približne o 333 miliónov eur viac než v predchádzajúcom roku.
Na výherných automatoch sa však zbohatnúť nedá. V systéme prístrojov je nastavené, koľko peňazí vložených do hier sa môže hráčom vrátiť. Podľa slovenských zákonov to môže byť najmenej 70 percent, v praxi to je však zväčša viac ako 90 percent.
