„Poľsko-slovenské vzťahy sú výborné," zhodnotil Andrzej Krawczyk počas návštevy v Liptovskom Mikuláši a poznamenal, že za tou vetou treba dať bodku, lebo nemá k tomu viac čo povedať.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Napokon predsa len spomenul niekoľko problémov, ktoré, podľa neho, nemajú zásadný vplyv na kvalitu vzťahov. „Ale keby bolo všetko úplne ideálne, tak by to nebol život na zemi, ale v raji a nemali by sme čo zlepšovať," diplomaticky dodal. Poľský honorárny konzulát v Liptovskom Mikuláši je okrem veľvyslanectva v Bratislave jediným zastupiteľským úradom Poľskej republiky na Slovensku. Návštevy poľského veľvyslanca Andrzeja Krawczyka preto patria k pravidelným pracovným stretnutiam s honorárnym konzulom Tadeuszom Frackowiakom.
Rieši aj smutné situácie
Andrzej Krawczyk sa o región severného Slovenska, vrátane Liptova, zaujíma najmä z toho dôvodu, pretože práve tam najčastejšie smerujú poľskí turisti. S tým súvisí aj nutnosť riešiť prípadné problémy Poliakov, ktoré sa počas pobytu v našej krajine vyskytnú. „Najčastejšie sú to smutné situácie pri autohaváriách, úrazoch v horách či prevoze ranených," poznamenal Andrzej Krawczyk.
V takých situáciách sa so žiadosťou o pomoc Poliaci obracajú na honorárny konzulát. „Ľudia majú vtedy za sebou nepríjemnú udalosť spojenú často aj s poškodením zdravia a bolesťou. Pomôžeme im preto vybaviť formality v súvislosti s lekárskym ošetrením alebo pobytom v zdravotníckom zariadení. Stáva sa, že niektorí nie sú poistení, alebo potrebujú len pomoc, aby sa dorozumeli s lekármi či na úradoch," vysvetlil Tadeusz Frackowiak, čo je hlavným poslaním honorárneho konzulátu.
Na konzulát si zvykli chodiť aj Slováci
Slovensko má v Poľskej republike až šesť honorárnych konzulátov, Poliaci majú u nás jeden. Stávalo sa, že do Liptovského Mikuláša zvykli chodiť s problémami aj Slováci, keď sa im niečo prihodilo v Poľsku v blízkosti hraníc.
„Bolo obdobie, keď prípadov na riešenie bolo toľko, že som už sám nevedel, či som honorárnym konzulom Poľska, alebo Slovenska," povedal Tadeusz Frackowiak s úsmevom, pričom, samozrejme, neodmietol obyvateľa ani jednej krajiny.
Situácia sa zmenila a prípadov ubudlo pred viac ako rokom, keď začal v Zakopanom pôsobiť honorárny konzul Slovenskej republiky v Poľsku Wieslaw Wojas. Tadeusz Frackowiak sa vyjadril, že na počet poľských turistov a regióny, ktoré navštevujú, by bolo vhodné, keby boli ešte aspoň dva konzuláty na východnom Slovensku a jeden zastupiteľský úrad na juhu krajiny.
„Poliaci sa po útlme začínajú na Slovensko vracať a počet turistov sa čoskoro vráti na úroveň spred roka 2008. Vtedy ste zaviedli euro, ktoré vám, mimochodom závidíme, ale zhodou okolností o niekoľko dní na to klesla hodnota zlotého aj forintu. Pre Poliakov sa Slovensko stalo doslova zo dňa na deň drahšou krajinou o tridsať percent. Mnohí ľudia si to spojili práve so zavedením eura a dôsledkom bolo, že obmedzili cestovanie na Slovensko. Našťastie, situácia sa už takmer vrátila na pôvodnú úroveň," pripomenul veľvyslanec.
Chodia na dovolenky aj na vlastné svadby
Poliaci sa k nám vracajú nielen na dovolenku, ale začínajú prichádzať aj na vlastné svadby. „Také udalosti patria medzi príjemné. Vybavovali sme záležitosti na sobáš v Liptovskom Mikuláši dvom poľským párom a dve ďalšie svadby sú už naplánované. Je milé, keď sa chcú poľskí občania zosobášiť v Liptovskom Mikuláši, pretože buď sa v meste, alebo okolí zoznámili, alebo tu zažili niečo výnimočné, na čo si chcú oživiť spomienky počas vlastnej svadby," poznamenal honorárny konzul.
Veľvyslanec s konzulom počas pracovnej návštevy diskutovali aj o cezhraničnej spolupráci, ktorá nabrala na intenzite po vstupe krajín do Európskej únie.
Jednou z podôb cezhraničnej spolupráce je vydávanie dvojjazyčných publikácií a prospektov pre turistov. Z prostriedkov Európskej únie, z iniciatívy klastrov cestovného ruchu, ale aj samotného Tadeusza Frackowiaka vzniklo už niekoľko dvojjazyčných publikácií.
„Poľsko-slovenské vzťahy čoraz viac prerastajú do spolupráce medzi konkrétnymi organizáciami a spoločnosťami. Spolupracujú nielen samosprávy partnerských miest. Posun nastal v spoločných projektoch firiem, záujmových združení, klastrov a ďalších inštitúcií, ktoré stále častejšie žiadajú peniaze z európskych fondov. Únia poskytla na projekty takejto cezhraničnej spolupráce už niekoľko príspevkov na obidve strany hranice," povedal honorárny konzul.
Zlá dopravná infraštruktúra je dedičstvom z minulosti
Vráťme sa však k problémovým bodom medzi Poľskom a Slovenskom, ktoré na začiatku pripustil veľvyslanec.
„Jediné, s čím nie sme spokojní, je dopravná infraštruktúra. Termíny dokončenia diaľnice do Poľska sa už niekoľkokrát posúvali, hovorilo sa už aj o roku 2012, dokonca 2014, ale obávame sa, že to môže byť ešte neskôr. Nespokojní sme aj so železničným spojením na hraničnom priechode Skalité - Zwardoń. Trať vedie členitým územím, cez ktoré celé vlaky naraz neprejdú a musia ich deliť na vagóny. Žiaľ, to je dedičstvo z minulosti. Pozitívne však je, že je opäť letecké spojenie z Bratislavy do Waršavy," vymenoval Andrzej Krawczyk.
Študentov prednáška zaujala
Veľvyslanec počas návštevy prednášal aj študentom stredných škôl na tému histórie a vývoja poľsko-slovenských vzťahov z pohľadu súčasnej modernej spoločnosti.
Andrzej Krawczyk je fundovaný historik, ktorý vie o historických udalostiach pútavo prednášať. Aj doba, v ktorej ešte nežil, akoby ožívala pred poslucháčmi počas jeho rozprávania.
Poznanie dejín svojho a susedného národa dokresľuje mladým ľuďom obraz o obidvoch krajinách a môže len prispieť k lepšiemu porozumeniu súčasných vzťahov, ktorých korene siahajú do histórie.
„Dobré vzťahy medzi Poľskom a Slovenskom sú aj na základe veľmi podobného vývoja v obidvoch krajinách. Mali sme podobnú minulosť a podobne prežívame aj novodobú históriu, či už je to vstup do NATO, Európskej únie, Schengenského priestoru," poznamenal veľvyslanec.
Zásah priamo do čierneho
Na záver návštevy konzulátu veľvyslanec ocenil Tadeusza Frackowiaka. „Vážim si prácu honorárneho konzula, ktorý sa stará o Poliakov a preukazuje im službu na úkor svojho voľného času a súkromia. Je to tiež prínos do dobrých vzťahov medzi našimi krajinami. V prípade Tadeusza Frackowiaka je to veľmi šťastná zhoda okolností, pretože sa narodil v Poľsku, žije na Slovensku, vie obidva jazyky, pozná poľské reálie aj mentalitu ľudí. Musím povedať, že jeho výber do diplomatických služieb bol ako príslovečný zásah rovno do čierneho," vyjadril sa Andrzej Krawczyk.
