RUŽOMBEROK. Dokonca presviedčajú dôverčivých seniorov, že odovzdávajú peniaze vojnovým veteránom. Polícia vyzýva k opatrnosti.
Využívajú rôzne zámienky na to, aby sa dostali do domov starších ľudí. V Ružomberku pôsobilo niekoľko skupín. V priebehu dvoch letných mesiacov zaznamenalo Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Ružomberku sedem prípadov krádeží týmto spôsobom. Ani jeden z nich sa doteraz nepodarilo objasniť.
Postup podvodníkov je stále rovnaký
Zlodeji pracujú v skupinkách po dvoch až piatich a vždy používajú motorové vozidlo, ktoré zaparkujú na nenápadnom mieste.
Po uliciach chodia zásadne pešo, aby ich nebolo možné podľa auta identifikovať. Páchatelia chcú za každú cenu vstúpiť na súkromný pozemok, do rodinného domu alebo bytu. Ak sa im to podarí, snažia sa odlákať pozornosť tým, že jeden zo skupiny zabáva budúcu obeť.
Ostatní zatiaľ prehľadajú dom, odcudzia peniaze a cenné predmety. Dokážu byť takí presvedčiví, že starší ľudia ich sami vpúšťajú do svojho domu.
„Páchatelia sú natoľko šikovní, že vždy z miesta ihneď ujdú, zmenia miesto, okres. Tieto prípady sa stávajú najmä v obciach blízko hlavných cestných ťahov. V okrese Ružomberok je to často križovatka ciest I/18 a I/59, ktoré sú ich rýchlou únikovou trasou. Páchateľmi boli ľudia bielej pleti i Rómovia. Videné boli evidenčné čísla áut zo Slovenskej republiky aj zahraničia," informovala Helena Saganová, riaditeľka vnútorného odboru Policajného zboru v Ružomberku.
Zámienky majú zlodeji premyslené
V Ružomberku použili zlodeji, podľa slov Saganovej, najrôznejšie dôvody, ktorými oklamali dôverčivých dôchodcov.
„V jednom prípade trestného činu páchatelia tvrdili, že odovzdávajú peniaze ako odškodnenie vojnovým veteránom. Chceli si rozmeniť bankovku väčšej nominálnej hodnoty a vtedy videli, kde má domáci uložené peniaze. Okradli dôchodcu o jeho úspory uložené v byte," priblížila.
„Zaznamenali sme aj prípad, keď sa neznámi ľudia predstavili ako pracovníci katastrálneho úradu. Tvrdili, že v obci majú byť nejaké zmeny v usporiadaní pozemkov, a pokým domáci prišiel s dokladmi, títo ľudia prehliadli byt, vzali cenné veci a peniaze a odišli. V dvoch prípadoch to boli podomoví predajcovia. Ponúkali tovar, videli, kde má majiteľ uložené peniaze, odvrátili jeho pozornosť, okradli ho a utiekli. V troch prípadoch išlo o zámienku, keď sa páchatelia vydávali za pracovníkov sociálnej poisťovne a presviedčali ľudí, že im nesú preplatky. Ďalší postup sa opakoval," dodala Saganová.
Opatrnosťou sa ochránia najlepšie
Okradnutí alebo podvedení ľudia prídu na to, že sa stali obeťou trestného činu až po približne jednej, dvoch hodinách.
„Najúčinnejšou cestou sa zdá byť prevencia. Je dôležité, aby ľudia boli upozornení a vyvarovali sa takýchto situácií, najmä za žiadnu cenu nevpúšťať cudzích ľudí na pozemok a do svojho obydlia," spresnila Saganová.
Ďalej odporučila byť ostražitými, vtedy, keď pri dverách zaklope človek, ktorý sa predstaví ako pracovník slovenských elektrární, vodární, plynární. V tom prípade je človek oprávnený vypýtať si preukaz.
Riaditeľka radí všímať si odev. Skutoční pracovníci nosia firemné uniformy. V prípade, ak sa niekto predstaví ako pracovník úradu, odporúča vypýtať si telefónne číslo a priamo pred ním jeho slová overiť. V žiadnom prípade by ho nemal vpúšťať do vnútra. Lepšie riešenie je dohodnúť sa na termíne, v ktorom ho v danej veci na úrade sám navštívi.
„Je podozrivé, že ponúkajú peniaze len tak, napríklad, ako preplatok. Neuvedú, za čo a nepreukážu sa faktúrou. Rovnako podozrivé je aj tvrdenie o odškodnení za vojnu. Ľudia sa nepýtajú, ako podvodníci zistili, kedy a či vôbec na vojne slúžili," upozornila Saganová.
„Páchatelia sú milí a prívetiví. Je potrebné si všímať rôzne detaily, ktoré podvedome vnímame, ale vyhodnotíme si ich až vtedy, keď sa polícia pýta na možný opis páchateľov a prídeme na to, že niečo sa nám na tých ľuďoch nezdalo v poriadku."
