LIPTOVSKÝ TRNOVEC. Dúha je pred oltárom a má priemer asi päť metrov. Na jednom konci dúhy je kôpka odpadkov - plastových fliaš, obalov a plechoviek, z ktorej vytŕčajú dve biele sadrové ruky. Na druhej strane dúhy vedľa krstiteľnice je veľa sadrových rúk v rôznych polohách a rôznych farbách. Dve z nich držia tanier, na ktorom sú tri malé misky. V jednej z nich je nemecká, v druhej bieloruská a v tretej slovenská zem. Prečo taká nevšedná výzdoba v kostole?
Dúha v evanjelickom kostole v Liptovskom Trnovci. FOTO: BEATA CHRENKOVÁ
Hlavnou témou bolo stvorenie
V Liptovskom Trnovci sa v polovici októbra uskutočnilo medzinárodné ekumenické stretnutie mladých ľudí z troch štátov - Slovenska, Nemecka a Bieloruska. Zorganizovala ju nemecká evanjelická cirkev z Vestfálska. Tam sa podobné stretnutie konalo vlani prvýkrát a boli na ňom aj mladí ľudia z Liptovského Trnovca spolu s evanjelickou farárkou Evou Ščerbákovou. Tento raz prišli Nemci a Bielorusi do Liptova a priniesli aj trochu svojej rodnej zeme, ktorú nasypali do spomínaných misiek. V tretej je zem z farárkinej záhradky.
„Sú tu ľudia nielen z rôznych štátov, ale aj rôzneho vierovyznania a niektorí bez vyznania. Je veľa vecí, ktoré ľudí rozdeľujú, ale aj veľa vecí, ktoré nás spája. A cieľom ekumenických stretnutí je práve hľadať to, čo nás spája," vysvetlila Eva Ščerbáková a pokračovala: „Hlavnou témou tohtoročného stretnutia bolo stvorenie, ktoré nám bolo všetkým darované. Stvorenie je to, čo žije, ale aj to, čo môže zomrieť. Je to veľmi široká téma, my sme sa zamerali hlavne na životné prostredie."
Aby sa ľudia aj srnky mohli napiť čistej vody
O životnom prostredí však v Trnovci nielen hovorili. Rozhodli sa vyčistiť prameň za dedinou, z ktorého si kedysi Trnovčania chodievali brať vodu. Bola vraj veľmi dobrá. Keď vzniklo družstvo a začali robiť melioračné práce, prameň postupne zarastal a mizol pod nánosmi zeminy. Už takmer nebolo poznať miesto, kde bol. Skupinka mladých Bielorusov a Nemcov spolu s farárkou minulú stredu prameň vyčistili, obkopali, obložili kameňmi. „Chceli by sme nad ním v budúcnosti urobiť striešku, aby sa každý, kto tadiaľ pôjde, mohol napiť čistej vody. Aj srnky, ktoré sme videli blízko studničky, lebo sú tiež stvorením," povedala E. Ščerbáková, ktorá okolie studničky vykosila krovinorezom.
Účastníci ekumenického stretnutia pripravili špeciality svojich národných kuchýň. FOTO: BEATA CHRENKOVÁ
Pripravili špeciality národných kuchýň
Účastníci ekumenického stretnutia strávili v Liptovskom Trnovci viac ako týždeň. Jeden večer pripravili ochutnávku svojich špecialít. Na bohato prestretom stole nechýbali bieloruské bliny, ktoré pripomínali naše palacinky, šalát s krabím mäsom, hrianky so šprotami ani konfety - veľké cukríky zabalené v pestrofarebných papierikoch. Nemci urobili špeciálny zemiakový šalát, uvarili wursty podobné našim párkom a priniesli aj známe Ritter sport čokolády. Domácu kuchyňu reprezentovali bryndzové pirohy a výborné domáce koláče, ktoré napiekli ženy z cirkevného zboru.
Po hostine predstavili mládežníci krajinu, odkiaľ pochádzajú, jej históriu, súčasnosť aj kultúru. V rámci nemeckej prezentácie si vypočuli aj rozprávku o Jankovi a Marienke, lebo z Nemecka pochádzajú známi rozpravkári - bratia Grimmovci. Valéria zaspievala bieloruskú pieseň a keby sa prihlásila do Superstar, možno by vyhrala. Spolu s ďalšími mladými ľuďmi z Bieloruska aj Nemecka pomáhala v lete opravovať v Bielorusku starým ľuďom staré domy.
Nemci však v Bielorusku stavajú aj nové domy pre ľudí z oblasti Černobyľu. Je blízko bieloruských hraníc a výbuch atómovej elektrárne v roku 1986 znamenal pre mnohých Bielorusov katastrofu.
Stavajú domy pre ľudí z Černobylu
Nemka Ulrike (na fotografii vľavo) pomáha Bielorusom už takmer osemnásť rokov. „V roku 1992 boli v Bielorusku na cyklotúre dvaja nemeckí manželia. Keď sa vrátili, povedali, že treba, aby sa tam niečo robilo. V Nemecku vznikla občianska iniciatíva a začali sme robiť zbierky. Chceli sme postaviť nové domy, do ktorých by sa mohli presťahovať ľudia z oblasti Černobyľu, kde je stále vysoká rádioaktivita," povedala Ulrike.
Písala žiadosti, projekty, zháňala peniaze, sponzorov, stavebný materiál aj ľudí ochotných v rámci svojej dovolenky zadarmo pomáhať v Bielorusku. Najmä vďaka nej doteraz postavili v Bielorusku päťdesiat domov, dve veterné elektrárne a polikliniku.
Mladí opravili príbytky starým
Okrem projektu výstavby nových domov pre ľudí z oblasti Černobyľu iniciovala Ulrike aj projekt na opravu starých domov pre starých ľudí v Bielorusku. „Keď som bola v Bielorusku prvýkrát, stretla som staré ženy a tie sa ma spýtali: „Prečo len Černobyľ? Kedy urobí niekto niečo aj pre nás, starých?" Niektoré prežili dve svetové vojny, väčšinou boli vdovy, prišli o mužov aj synov, nemali nikoho, kto by sa o ne postaral. Sľúbila som im, že sa vrátim a pomôžem."
Sľub splnila. Urobila projekt, podarilo sa jej získať peniaze zo zbierok, od sponzorov aj príspevok z ministerstva, ktoré prepláca mladým Nemcom cestovné do Bieloruska. Cez letné prázdniny, keď mnohí ich rovesníci oddychovali, opravovali spolu s bieloruskými mládežníkmi strechy, natierali podlahy, stavali ploty, spevňovali základy. Spávali na zemi v spacákoch, nemali sprchu ani teplú vodu.
Za štrnásť rokov v Bielorusku zadarmo brigádovalo takmer päťsto mladých ľudí od 13 do 18 rokov a opravili domy viac ako stovke ľudí od 75 do 100 rokov.
Zazneli modlitby aj európska hymna
Bielorusi a Nemci bývali v Liptovskom Trnovci blízko kostola v pastoračnom centre Elpis, čo znamená nádej. Vybudovali ho aj vďaka podpore nemeckej cirkvi, s ktorou úzko spolupracoval bývalý trnovecký farár Juraj Török s manželkou Katarínou. Začiatky spolupráce aj minuloročné ekumenické stretnutie mládeže vo Vestfálsku priblížil Hans-Ulrich Strothmann.
Poznamenal, že trnovecký evanjelický cirkevný zbor nadviazal už v roku 1992 partnerstvo s evanjelickým cirkevným zborom v meste Vlotho. Majú tam zvyk vykupovať po Vianociach vianočné stromčeky.
Funguje to asi tak, že mládežníci chodia po domoch, v ktorých im okrem už nepotrebných vianočných stromčekov dávajú aj peniaze ako milodar. Sú vždy určené na konkrétny projekt a jedným z nich bolo aj vybudovanie pastoračného centra v Liptovskom Trnovci.
Hans Ulrich Strothmann priblížil minuloročné ekumenické stretnutie vo Vestfálsku. FOTO BEATA CHRENKOVÁ
Takmer tridsiati mladí ľudia z troch krajín sa v ňom počas ekumenického stretnutia modlili, vzdelávali, diskutovali, hrali rôzne spoločenské hry. Vypočuli si aj prednášku o živote a diele významnej osobnosti našich dejín Jurovi Janoškovi, navštívili Tranoscius, Evanjelické gymnázium, pozreli si drevený artikulárny kostol v Svätom Kríži.
Boli na výletoch v Kvačianskej a Prosieckej doline, na Štrbskom plese, Oravskom hrade, v Demänovskej ľadovej jaskyni aj v akvaparku.
Hlavnou myšlienkou ekumenického stretnutia mládeže v Liptovskom Trnovci bolo uvedomenie si toho, čo a kto nás všetkých spája, vzájomné poznávanie sa, zbližovanie a prekračovanie hraníc. Okrem modlitieb počas neho zaznela aj európska hymna.
