Na jednom pobyte v srbskej Vojvodine sa spriatelil so svojím menovcom - Pramienkom, ktorý pôsobí pri Základnej škole Jána Kollára v srbskej Selenči. „Družba medzi nami začala v Srbsku na folklórnom festivale. Odvtedy už uplynulo pätnásť rokov. Navštevujeme sa navzájom a som rada, že družba pretrvala aj naše zlé časy, aj ťažké situácie, napríklad, s vízovým režimom," informovala Svetlana Zolňanová, riaditeľka slovenskej školy v Srbsku, kde vyučovanie prebieha väčšinou v slovenčine, menšinovej reči v krajine.
„Jednoducho, nikdy nič nášmu priateľstvu nestálo v ceste. Keď bola dobrá vôľa, vždy sa našiel spôsob, ako jeden k druhému prídeme."
Srbský Pramienok viedla pred pätnástimi rokmi práve S. Zolňanová. Pridelil jej ho vtedajší riaditeľ v rámci pracovného úväzku. „Veľmi ma to potešilo, lebo moji rodičia sa zaoberali slovenskými tradíciami, stará mama dokonca šila kroje, a tak som mala k folklóru dobrý vzťah." Keď nastúpila do funkcie riaditeľky, poverila ďalšie učiteľky vedením súboru. V súčasnosti ho vedú Nataša Klinovská, Ivana Žišková a súboru hudobne pomáha učiteľ Rastislav Ďurčiansky.
Riaditeľka prezradila, že učitelia I. Žišková a R. Ďurčiansky v srbskom Pramienku vyrástli a teraz sa doň vrátili ako jeho vedúci. Dokonca boli ako detskí tanečníci pred pätnástimi rokmi aj na zájazde v Liptovskom Mikuláši. „Keď sme vystúpili z autobusu v Mikuláši, mali slzy v očiach, spomienky sa tlačili do nich, ale ja som mala dobrý pocit, že som vychovala generáciu, ktorá nesie štafetu po mne. Sú to mladí ľudia, dvadsaťpäť- až dvadsaťšesťroční. Verím, že mám na koho nechať slovenský súbor v Srbsku," vyznala sa S. Zolňanová.
Deti v slovenských rodinách
Tridsaťpäť detí zo Selenče bývalo počas predĺženého víkendu v rodinách v Liptovskom Mikuláši a okolitých dedinách.
„Funguje to takto už pätnásť rokov aj u nás, aj v Mikuláši. Pri výmene detí ide, podľa mňa, o veľkú dôveru v prvom rade zo strany rodín, ktoré si preberajú cudzie dieťa. Pre nás je to však jeden veľký výchovný aspekt, že naše deti hovoria u vás výlučne po slovensky," vyslovila ďalšie plus pramienkarského priateľstva riaditeľka.
„Žijeme v prostredí, kde je deväťdesiatpäť percent Slovákov z tri a pol tisíc obyvateľov Selenče, ale väčšina z nich je už v zmiešanom prostredí a deti v školách, kde pôsobia neslovenskí učitelia. Ak si chceme zachovať slovenčinu aj slovenské tradície v Srbsku, je pre nás dôležité, že to môžeme robiť prostredníctvom tancov a spevov."
Pramienkarske deti sa so slovenskými rozprávali peknou mäkkou slovenčinou. Desaťročná Irena Aleksi prezradila, prečo: „Doma všetci rozprávame po slovensky." Dodala, že okrem nej v Pramienku tancuje staršia sestra Iveta a že v škole sa učí ešte po nemecky, anglicky a srbsky.
„Keď porovnávam slovenčinu a srbčinu, srbský jazyk je pre mňa ľahší, možno aj preto, že väčšinou televízne programy pozeráme v srbčine. Ale noviny čítame v oboch jazykoch a dokonca chytáme aj niektoré slovenské televízne programy. Po slovensky rozumiem všetkému," vysvetlila Irena, ktorú okrem ľudových tancov zaujíma, tak ako slovenské deti, počítač a hry na ňom.
