Niektorí klimatológovia predpovedajú, že Európa tento rok zažije najstudenšiu zimu tisícročia. Masa energie dopravená vodou prehriatou z trópov nedokáže vyvážiť nárazy chladných vetrov z Arktídy.
LIPTOV. Meteorológovia tvrdia, že seriózna predpoveď počasia sa dá robiť na 3 - 4 dni, už týždenná predpoveď počasia je vraj lotériou s pravdepodobnosťou približne 50 percent v podobe tvrdenia - bude pršať alebo nás čaká slnečný deň.
Na druhej strane klimatológovia predpovedajú globálny vývoj počasia na dlhé mesiace dopredu. Ich najaktuálnejšie predpovede sú šokujúce. Vraj tohtoročná januárová snehová kalamita bola len prechádzkou ružovou záhradou oproti tomu, čo nás nadchádzajúcu zimu čaká.
Európa vraj zažije najstudenšiu zimu tisícročia. Predpovedá to poľský klimatológ Michal Kowalewski z Inštitútu meteorológie a vodného hospodárstva vo Varšave. Príčinou je, podľa denníka Gazeta Wyborcza, spomalenie toku Golfského prúdu. Jeho rýchlosť, podľa vedcov, za posledné roky klesla na polovicu, čo znamená, že k brehom Európy Golfský prúd prinesie dvakrát menej tepla než v minulosti. Masa energie dopravená vodou prehriatou z trópov tak nedokáže vyvážiť nárazy chladných vetrov z Arktídy.
Hrubé svetre vraj netreba
Avšak s týmto odborným názorom nesúhlasí príroda. Jej dlhoročný pozorovateľ František Tichý z Ružomberka tvrdí, že nič nenasvedčuje tomu, že by sme mali v obchodoch vykúpiť hrubšie svetre, pretože príde tuhá zima.
„Z jednej pranostiky, v ktorej je ukrytá múdrosť našich predkov, vyplýva, že čím dlhšie sa v jeseni udržia listy na strome, tým tuhšia zima bude. A keďže túto jeseň opadali listy zo stromov tak, ako mali, tuhá zima nepríde. Iná pranostika zase poúča, že čím viac vrstiev má jesenná cibuľa, tým bude zima krutejšia. A túto jeseň sa cibuľa nadmerne neobalila šupkami. Teda ani z tohto starosvetského poznania nadchádzajúca zima sa nebude vymykať dlhodobým priemerom," tvrdí F. Tichý.
Havrany strašia
Ponúknuť však môžeme aj opačné prognózy, znovu odpozorované v prírode. Kŕdle havranov dorazili na Moravu asi s desaťdňovým predstihom, a to sa vraj uplynulých tridsať rokov ešte nestalo. Údajne to znamená, že nadchádzajúca zima bude tuhá. Navyše, skorý prílet havranov naznačuje, že zima príde veľmi skoro.
Golfský prúd mohutnie
Aj internetom sa často šíria poplašné správy o krutej zime, ktorá nás tento rok neminie. Vraj na príčine je marcový výbuch islandskej sopky Eyjafjallajökull, ktorý prakticky zastavil leteckú prepravu nad Európou na niekoľko týždňov. Zabúdať netreba ani na nedávnu ropnú katastrofou v Mexickom zálive, počas ktorej ropa znečistila obrovské vodné plochy.
V rozpore s týmito katastrofickými scenármi je tvrdenie vedcov Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v USA. Američania s odvolaním sa na satelitné snímky tvrdia, že Golfský prúd, ktorý funguje ako životodarné ústredné kúrenie pre Európu, je v súčasnosti po 18 rokoch otepľovania silnejší ako kedykoľvek predtým.
Nuž, vyberte si a rozhodnite sa, či sa pripraviť na najkrutejšiu zimu tisícročia, alebo nad ľudovými, ale aj vedeckými prognózami mávnete rukou.
Z hľadiska teplotného rekordu je neprekovaný rok 1925. Vtedy vo Vígľaši - Pstruši neďaleko Zvolena namerali neuveriteľných 41 stupňov pod nulou. Avšak aj v roku 1985 bola taká tuhá zima, že nielen liptovskí poľnohospodári museli vykurovať maštale, aby dobytok nezamrzol. Štatistiky množstva napadnutého snehu sa na Slovensku vedú od polovice 20. storočia. Bohaté na sneh boli roky 1952, 1956, 1964, ale aj 1999 či 2005.
