LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, RUŽOMBEROK. Na budúci týždeň si svet pripomenie Medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách. Stalo sa tichou súčasťou mnohých domácností. Ženy problém skrývajú medzi stenami svojich domovov.
Pre ženy v Liptove nefunguje žiadne zariadenie, ktoré im poskytne komplexnú pomoc. Napriek tomu v malých krízových centrách, ktoré sú roztrúsené po Liptove, dokážu pracovníci ženy usmerniť. Obete domáceho násilia sa môžu obrátiť na Charitný dom svätej Kláry alebo Pálkovo centrum v Liptovskom Mikuláši.
Krízové stredisko v Ružomberku zrušili minulý rok, najbližšie zariadenie, ktoré prijíma týrané ženy s deťmi, je v Dolnom Kubíne.
Manželka alebo družka by mala o probléme hovoriť
Polícia v Liptovskom Mikuláši v roku 2010 zaevidovala spolu 40 prípadov podozrenia zo spáchania zločinu týrania a vyhrážania. Ružomberská polícia sa stretla so 16-timi prípadmi.
„Poškodená, manželka alebo družka, by mala vždy o svojom probléme hovoriť, nemala by situáciu podceňovať alebo zľahčovať. Spoliehať sa, že sa vec sama napraví, že možno manžel alebo druh sa polepší, je zbytočné. Týraná žena ubližuje sama sebe, ak násilníka zakrýva tým, že nejde k lekárovi na ošetrenie. Bežné je, že ak musí navštíviť lekára, vedome klame, že zranenie, ktoré utrpela, vzniklo pri páde zo schodov a podobne," priblížila Helena Saganová z Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Ružomberku.
Predtým, ako sa týraná žena rozhodne podať oznámenie, by si mala byť vedomá všetkých následkov, ktoré nastanú pre ňu samu a pre násilníka.
„Prax potvrdzuje, že po oznámení a prípadnom zadržaní páchateľa a jeho následnom vzatí do výkonu väzby, poškodená kalkuluje. Výrazne sa zmení ekonomická situácia, nemá jej kto pomáhať s domácnosťou, rodinou. V dôsledku týchto úvah vedome mení svoje výpovede v prospech násilníka," doplnila skúsenosti z praxe Saganová.
Okrem podania oznámenia na útvaroch policajného zboru je možné požiadať o radu a pomoc rôzne občianske združenia alebo krízové centrá, ktorých kontakty sú voľne dostupné na internete.
Pomoc týraným matkám nikdy neodmietli
Pre týrané ženy sú zriadené dva druhy zariadení, na ktoré sa môžu obrátiť v prípade, keď sú obeťami domáceho násilia. Pokiaľ majú najviac 25 rokov a sú bezdetné, v Liptovskom Mikuláši existuje krízové zariadenie, na ktoré sa môžu v prípade problémov obrátiť.
V Charitnom dome svätej Kláry sú schopní v krízovej situácii prijať aj týranú ženu s deťmi.
„Ak takáto mamička zaklope na naše dvere, neodmietneme pomoc. Hľadáme okamžité riešenie, spolupracujeme so zariadeniami, ktoré sa špecializujú na týrané ženy s deťmi. Spolupracujeme so Zariadením núdzového bývania v Dolnom Kubíne, ktoré sa ako jediné v okolí venuje problematike domáceho násilia. Pokoj môžu nájsť aj v zaradení v Rabči, ktoré patrí pod Spišskú katolícku charitu," vysvetlila Anna Bodoríková, predstavená Charitného domu svätej Kláry v Liptovskom Mikuláši, kde sa venujú týraným a opusteným dievčatám.
Okrem strechy nad hlavou im poskytujú sociálne poradenstvo, psychologickú pomoc, skupinovú a individuálnu terapiu. Ženy a dievčatá tu môžu zostať, pokým sa ich situácia nevyrieši, najviac však tri roky.
V Liptovskom Mikuláši funguje aj zariadenie Pálkovo centrum, ktoré sa zameriava najmä na pomoc deťom. Ochranu však ponúkajú aj týraným ženám.
„Pri krízovom centre pôsobí aj poradenské centrum, v rámci ktorého môžu požiadať o pomoc aj iní klienti, vrátane týraných žien. Podľa toho aký problém potrebujú vyriešiť, sa im snažíme pomáhať a poradiť," informovala Tatiana Poliaková z Pálkovho centra.
Len jedna žena našla v sebe dostatok síl
„Z našich dlhoročných skúseností môžem povedať, že máloktorá žena je schopná zanechať svoj život v trápení. Ak odíde od tyrana, nemá kam ísť, chýbajú jej peniaze a naviac má aj deti. Partner ju stále trápi, vyhráža sa, že ublíži sebe, jej alebo aj deťom. U ženy nastúpi strach a ľútosť a znova sa vráti do starých koľají," priblížila Anna Bodoríková.
„Týranie sa ťažko odhaľuje, samé ženy ho kryjú a hanbia sa. Počas desiatich rokov našej praxe sa podarilo len jednej žene nájsť v sebe dostatok síl na to, aby začala žiť nový život. Teraz hovorí, že sa rozhodla správne a je šťastná a hrdá na seba," opísala Anna Bodoríková z Charitného domu svätej Kláry.
Oveľa častejšie sú však prípady, keď k nim príde týraná žena s prosbou o pomoc, no po týždni sa vráti k maželovi alebo partnerovi. Tento proces sa opakuje aj sedemkrát. „Je to začarovaný kruh, ženy nemajú odvahu odísť. Niektoré odísť nemôžu alebo nechcú," dodala Anna Bodoríková.
Spamätávanie sa je beh na dlhé trate
Na to, aby sa žena zbavila citovej ujmy, ktoré na nej zanechalo duševné či telesné týranie, potrebuje pevnú vôľu a vytrvalosť. „Musí si uvedomiť, že chce žiť bez týrania. Liečba je dlhodobý proces, pretože žena je vnútorne zranená. Nie je to otázka jedného mesiaca ani pol roka, i keď je to u každej obete individuálne," vysvetlila Anna Bodoríková.
Skúsenosti sociálnych pracovníkov sa zhodujú najmä v tom, že domáce násilie je stále skryté, odohráva sa za dverami. Zaráža ich najmä skutočnosť, že týranie sa nevyhýba ani vyšším sociálnym vrstvám. Nezriedka trápi rodiny lekárov, podnikateľov či ľudí s vysokoškolským vzdelaním. U týchto žien sa pocit hanby stupňuje, nevyhľadajú pomoc a ticho znášajú ponižovanie zo strany svojho partnera.
