LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Veľkú zásluhu na tom, že zvonicu v Demänovej vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, má Zuzana Kubániová. „Stavali ju ešte moji prastarí rodičia a bolo mojím snom, aby sa zachovala aj pre ďalšie generácie. Pracovala som na tom viac ako rok, vypisovala listy na pamiatkové úrady a dúfala, že dobrá vôľa všetko zdolá. Pán Boh ma vyslyšal a som šťastná, že sa to podarilo," povedala Z. Kubániová, ktorá v januári oslávi 86. narodeniny.
Kresťanský kríž aj židovská hviezda
Zvonicu postavili v roku 1830. Pozemok pod ňu daroval a financoval ju miestny zeman Ďula Kubínyi. Prispel na ňu aj židovský obchodník, preto je na veži okrem kríža aj židovská hviezda. Pôvodný zvon, ktorý bol vo veži, počas prvej svetovej vojny demontovali a použili na vojenské účely. V roku 1925 dali do zvonice dva nové zvony, ktoré sú v nej dodnes.
Vlani zvonicu zrekonštruovali, vymenili celé drevené doskové opláštenie, ozdobné prvky, podlahu, oplechovali strechu, opravili okná, dali nové dvere. Rekonštrukcia stála vyše 12-tisíc eur. Obnovenú zvonicu posvätili vlani v novembri evanjelický farár Marián Bochnička a rímskokatolícky farár Ivan Bujňák.
Zbierka na zvoničku aj pre zvonárku
Na obnovu zvoničky sa vyzbierali evanjelici z Demänovej, ktorí si pôvodne chceli postaviť kostol, prispelo aj mesto Liptovský Mikuláš. „Robili sme zbierku nielen na zvoničku, ale aj pre zvonárku. Vyzbierali sme dvanásťtisíc starých korún, ktoré má za zvonenie na celý rok," prezradila Zuzana Kubániová a dodala: „Pôvodne to mala byť evanjelická zvonica. Ale zvony zvonia pre každého rovnako, či je to evanjelik, katolík, alebo ateista. Nerobíme žiadne rozdiely. Kedysi zvonili trikrát denne, keď niekto zomrel a pri živelných pohromách. Teraz bude zvonárka Soňa Krajčiová zvoniť každý večer o 17. hodine a v nedeľu ráno, keď sa ľudia chystajú do kostola."
Nevyrovná sa jej ani Eiffelova veža
Zuzana Kubániová nazýva zvoničku parádničkou. „Naša zvonička, vynovená, svieža, nevyrovná sa jej ani Eiffelova veža," povedala na slávnosti pred rokom. Hostiteľom bol vlani aj tento raz jej bývalý žiak Michal Rumanský. S Demänovou boli úzko spätí aj jeho bratia, akademickí maliari Ivan a Igor Rumanskí, ale aj P. J. Kern a Zoltán Palugyay.
„Je síce rodák z Bodíc, má tam aj pamätník, ale Demänová a Bodice boli ako brat a sestra, veľmi dobre sa znášali. Dcéra Zoltána Palugyaya, akademická maliarka Eva Ricottiová, ma veľmi podporovala v myšlienke obnoviť zvonicu a vyhlásiť za kultúrnu pamiatku," povedala Z. Kubániová.
Zaspieval aj prapravnuk staviteľa zvonice
Pred zvoničkou zaspieval detský folklórny súbor Ďumbier, ktorého členom je aj Peter Lovich, prapravnuk staviteľa zvonice. Je to už šieste pokolenie, ktoré nepretržite žije v Demänovej. Rúfusove básne Návraty a Zvony zarecitovali Ján Nahálka a Emka Šlauková. Zaspieval aj spevokol Prameň pri Klube dôchodcov v Demänovej, ktorý pred päťdesiatimi rokmi založila Z. Kubániová.
Bola učiteľkou, učila na rôznych miestach, aj Maďarov vo Veľkom Mederi, ale najdlhšie v Demänovej. Jej bývalí žiaci o nej hovoria len v dobrom. Bola múdra, milá, obetavá, energická a je taká doteraz. Viedla obecnú kroniku a založila aj pamätnú knihu zvonice. Podpísala sa do nej aj Katarína Kosová, generálna riaditeľka Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
„Som rada, že zvonica má svoje miesto v Ústrednom pamiatkovom zozname. Dnes je tu krásny pamiatkársky sviatok," povedala 6. novembra, keď na zvonici v Demänovej slávnostne odhalili pamätnú tabuľu.
